fifik -a m. hovor. expr., fifík -a mn. -ci/-kovia m. hovor. expr. prešibanec, prefíkanec, špekulant, fiškus: je to f., akého tak ľahko nenájdeš
● (ne)mať f-a (ne)mať rozum
fifik -ka m. (rozum)
fifik -ka pl. N -ici/-ikovia G a A -kov, fifík -ka pl. N -íci/-íkovia G a A -kov m. (človek)
fifik1 -ka pl. N -ici/-ikovia G -kov, fifík -ka pl. N -íci/-íkovia G -kov m. ⟨nem.⟩ hovor. expr. ▶ prešibaný, prefíkaný, niekedy prezieravý, dôvtipný človek; syn. fiškus: bystrý f.; f. triedy; Pozrimeže, aký fifik, nekradol, iba si vzal! [J. Podhradský]; Najväčší fifíci tušili, že nie je to len tak, a začali húfkom predávať domy. [P. Kováčik]
fifik2 -ka m. ⟨nem.⟩ hovor. expr. ▶ ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, rozum: išiel na neho s fifikom ◘ fraz. mať/nemať fifika byť, nebyť bystrý
dôvtip schopnosť rýchlo, pohotovo uvažovať a uvážlivo konať: prejaviť dôvtip • ostrovtip: vynikať ostrovtipom • dôvtipnosť: nikdy mu nechýbala dôvtipnosť • dômyselnosť • dômysel (Kukučín) • duchaplnosť: duchaplnosť odpovede • vtipnosť: vtipnosť postrehu • vtip: ukázal vtip pri riešení problému • bystrosť: bol známy svojou bystrosťou • kniž. bystrozrak • poet.: bystroumnosť • bystroum • ostroum • bystrota • pohotovosť: rozprávačská pohotovosť • vynachádzavosť • vynaliezavosť: jeho vynachádzavosť bola známa • hovor. fígeľ: pomáhať si fígľom • hovor. fortieľ: robiť niečo s fortieľom • hovor. expr. chochmes: mať chochmes • hovor. expr. fifik: ísť na niečo s fifikom • esprit: francúzsky esprit • iskra • kniž. invencia: umelecká invencia
fifik, fifík 1. p. prefíkanec • iba fifik 2. p. rozum, hlava 2, dôvtip
hlava 1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde je mozog: ľudská, psia hlava; krútiť, kývať hlavou • expr.: kotrba • makovica: tvrdá kotrba, makovica • lebka (kostra hlavy, expr. hlava): rozbiť niekomu lebku • hovor. pejor.: gebuľa • gigaňa • gegyňa • drgaňa • griňa • grňa: dať niekomu po gebuli, po gigani, po grini • pejor.: tekvica • lebeň • lebeňa: dostať po lebeni
2. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: rátať z hlavy, mať dobrú hlavu • rozum • um: mať bystrý rozum; niečo mi prišlo na um • intelekt (myšlienková schopnosť): jeho intelekt je podpriemerný • myseľ: bystrá myseľ • mozog (rozumové schopnosti): mať dobrý mozog • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • hovor. expr.: fifik • chochmes • fištrón: ten má fifika
3. p. jednotlivec 4. p. časť 5. p. vedúci2
prefíkanec expr. prefíkaný človek • expr.: prešibanec • vybíjanec • výmyselník • líška • lišiak • potmehúd • hovor. expr.: fifik • fifík • fiškus • fiškál • figliar • migľanc • migrifič • pejor.: podnikavec • špekulant • prospechár • ziskuchtivec • ziskožravec (Urban) • obyč. pejor. chytrák • hovor. pejor.: vypočítavec • šikovník
p. aj ziskuchtivec
rozum ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať • um • mozog: mať bystrý rozum, um, mozog; niečo mi prišlo na rozum, na um • intelekt (myšlienkové schopnosti): jeho intelekt je vysoko nad priemerom • hovor. expr.: fifik • chochmes • fištrón: nemať fifika, nemať chochmes, fištrón • hlava (sídlo rozumu): mať dobrú hlavu • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • myseľ: zamestnáva to jeho myseľ
fifik, -a, mn. č. -ci m. hovor. expr. prefíkaný, prešibaný človek, prefíkanec, špekulant: Ale Janko je fifik. Vidí, že mamenka prúta nemajú, nuž robí po svojom ďalej. (Ráz.-Mart.)
fifik m. csl expr. prefíkaný človek: S tím fifikom sa ňepúšťaj do reči! (Martin); To je strašní fifik, toho ňeoklameš! (Nandraž REV); Daj si nanho pozor, lebo to je velikí fifik! (Stráže n. Myj. SEN); To bol veľki fifik (Žakarovce GEL); To fajni fifik, ľem pre sebe šicko (Haniska PRE) F. mac fifika v hlave (Studenec LVO) - mať rozum
fifík m. ozdobná časť na vrchnom konci praslice: fifík (Pucov DK)