ficek m. i ficka ž. jzsl vin. kúsok prúta ponechaného na viničnej hlave pri jarnom rezaní; čapík: Tento kĺdž má ficku (Trakovice HLO); Uš sú hodné tí ficki (Senica); ficek (Pata ŠAĽ)
figa [-ga, -ka] ž tal/nem, fík [-g, -k] m lat 1. figovník obyčajný Ficus carica: fyk gest strom (HL 17. st); Feigenbaum: fik, fika (GU 1797); caprificus: planý fík (VTL 1679); wilder Feigenbaum: planá fjka (GrP 1771) 2. plod figovníka: warziti ffiky s zukrem (UHROVEC 1545); wezmy frissnych figuow (RT 17. st); fjk tlačeny; suche fjki (KS 1763) F. praedicante, toto gest twa z duboweho figa wikresana consequentia (DuH 1726) nezmyselná; z trný neňy možné ffygy zebrat (PP 1734) nemožno chcieť nemožné 3. bot rastlina z rodu ríbezľa Ribes: oenas: winnička, fjk, rywizl (KS 1763) 4. med výrastok, polyp, nádor: proty fiku w zadku; proti krwotočnimu fiku (RN 17.-18. st); polyposus: kdo na nosy fjk aneb hubu má (KS 1763) L. expr digitum ostendere: fjk ukázati (KS 1763) palec vstrčený medzi ukazováčik a prostredný prst na znak výsmechu; -ový príd k 2, 4: ficus: fikovy strom (LD 18. st) figovník; (koreň) odgima palčiwost a bolest fikowu (RN 17.-18. st); L. bradavice fikowé hojí (TS 1771) výrastky; fíček dem k 1: ficulus: fjček, fjkowy stromček (KS 1763) L. Grossulus: nezrale fičky (NP 17. st) bot egreš obyčajný Grossularia uva-crispa