faktor -a m. činiteľ (neživ.): rozhodujúci, spoločenský f. (vývinu)
faktor -ra L -re pl. N -ry m.
faktor1 -ra pl. N -ri m. ⟨lat.⟩ 1. hist. ▶ vedúci pracovnej skupiny (najmä pri prácach spojených s ťažbou a spracovaním dreva), predák: f. drevárskej firmy; zastávať miesto hlavného faktora; Som faktor pri dreve v horách. [M. Krno]; Lichému bohvie prečo vraveli pán faktor, hoci v pivovare o faktoroch nikto nikdy neslýchal. [P. Karvaš] 2. ▶ vedúci technického oddelenia v polygrafickom priemysle: pracovať ako f. v tlačiarni 3. ▶ (v minulosti) sprostredkovateľ medzi zamestnávateľom a domáckymi robotníkmi: Aj na Slovensku organizovali domácke pradenie faktori. [Slovensko I] ▷ faktorka -ky -riek ž.
faktor2 -ra L -re pl. N -ry m. ⟨lat.⟩ ▶ činiteľ uplatňujúci sa v nejakom procese: ľudský, spoločenský f.; negatívny, pozitívny f.; rozhodujúci, určujúci, kľúčový f.; stresový f.; závažný časový f.; faktory rozvoja ekonomiky; rešpektovanie sociálno-psychologických faktorov na pracoviskách; znížiť rizikové faktory; zaoberať sa ekonomickými, sociálnymi faktormi; lek. Rh faktor vlastnosť červených krviniek nezávislá od krvnej skupiny; genet. dedičný f. genetická štruktúra zodpovedajúca za určitý genotypový znak
faktor1 -a mn. N -i m. (faktorka -y ž.) ‹l›
1. ekon. (v minulosti) sprostredkovateľ medzi zamestnávateľom a domácimi robotníkmi
2. kto rozdeľuje prácu, vedúci (najmä v tlačiarni);
faktorský príd.
faktor2 -a mn. N -y m. ‹l›
1. činiteľ uplatňujúci sa v nejakom procese: rizikový, rastový f.; psychologický, sociologický f.; lek. Rh-faktor; genet. dedičný f. genetická štruktúra, ktorá zodpovedá za určitý genotypový znak; ekol. činiteľ ovplyvňujúci vznik, rozvoj i stav spoločenstva rastlín a živočíchov; ekon. f. výroby obyčajne práca, kapitál, energia a materiál v produkčnej funkcii, vstup; obch., ekon. faktoring; mat. činiteľ
2. chem. gravimetrický, stechiometrický f. číslo udávajúce, koľko látky hľadanej formy je v 1 grame vážiteľnej formy; titračný f. číslo, ktorým sa násobí objem približne normálneho al. molárneho roztoku, aby sa získala jeho presná účinná hodnota;
faktorový príd.: psych. f-á analýza metóda štatistickej analýzy rozsiahlych súborov údajov s cieľom opísať dosiaľ neznáme štruktúrne oblasti; obch., ekon. f-á grupa podielová
činiteľ 1. kto sa na niečom aktívne zúčastňuje, kto má na niečo vplyv: politický činiteľ • kniž. dejateľ: kultúrny dejateľ
2. pôsobiaca, hybná sila: časový činiteľ • faktor: hospodársky faktor • pôvodca • agens: lingv. pôvodca, agens deja • kniž. subjekt: vystupovať ako subjekt dejín
3. p. orgán 3
faktor p. činiteľ 2
faktor1, -a m. vedúci pracovnej skupiny, predák (napr. na píle, na plti a pod.); vedúci technického oddelenia v tlačiarni;
faktorka, -y, -riek ž.;
faktorský príd.: f-á práca;
faktorstvo, -a str. zamestnanie faktora
faktor2, -a, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. pôsobiaca, účinkujúca, hybná sila, činiteľ: mocný, rozhodujúci, spoločenský, politický, kultúrny f.;
2. mat. spoločný názov pre násobenca a násobiteľa;
faktorový príd.
faktor m. 1. strsl vedúci robotník v drevorubačskej skupine, predák: Za škodu sa nie zotpovední robotňíci, tam zaz budú brad na tvrduo faktora (St. Hory BB); Faktor bou̯ nad robotňíkama v horách, ke_ca rizňuvalo a robila sa metrovica (M. Lehôtka PDZ) 2. abov, jzempl radca, vyjednávač na jarmokoch al. pri hľadaní nevesty, ženícha: Na jarmoku buľi take faktore, co nahvariaľi, že to dobra krava (Kokšov-Bakša KOŠ); Faktor jej ohľedňika najdze, ňemuśice śe bac (Michalovce) 3. pôvodca, iniciátor: Van búl ťim faktorom, že išli do Slivníka na hruški (Revúca)
faktor m lat 1. vedúci pracovnej skupiny, majster: ku pawowany a rydieny bany nowymy ffaktormi; factor keslerski (BOCA 1571; 1588) 2. ban vedúci cisársky úradník pri dolovaní: nad meduw ffaktor Geho Milosti Cysarske (RUŽOMBEROK 1601) 3. práv prokurátor, žalobca: (obvinenému) odpijra žalobnjkúw faktor (OP 1685); -stvo [-í] s funkcia faktora: faktorstwj sweho, ktere sstoly na bany dryssel (BOCA 1571)