fínsky príd. k Fín, Fínsko: f. jazyk, f-a sauna;
fínsky prísl.: rozprávať (po) f.
fínsky -ka -ke príd.
fínsky prísl.
fínsky1 -ka -ke príd. 1. ▶ súvisiaci s Fínskom, s Fínmi; nachádzajúci sa vo Fínsku: fínska sauna; fínske domčeky druh drevených domčekov, chát; fínske jazerá; geogr. F. záliv; polit. admin. Fínska republika Fínsko 2. ▶ týkajúci sa fínčiny: f. jazyk; fínska kultúra, literatúra
fínsky2 prísl. ▶ fínskym jazykom: rozprávať f., po f.
fínsky príd. ‹VM› vzťahujúci sa na Fínov, na Fínsko: stav. f-e domčeky druh drevených domčekov, chát; poľn. f. dobytok prevažne bezrohý, hnedostrakatý, jednofarebný hnedý al. biely
Fín, -a m. príslušník fínskeho národa;
Fínka, -y, -nok ž.;
Fínsko, -a str. krajina v severnej časti Európy obývaná Fínmi;
fínsky príd. i prísl.: f. jazyk, f. syr, f-e jazerá; hovoriť (po) f.
Fínsko, fínsky p. Fín