ekonómia -ie ž.
1. veda o zákonitostiach spoloč. výroby, rozdeľovania materiálnych prostriedkov, výmeny a spotreby
2. hospodárnosť, úspornosť, ekonomika: e. výroby;
ekonóm -a mn. -i/-ovia m. odborník v ekonómii, národohospodár; učiteľ al. študent ekonómie;
ekonómka -y -mok ž.
ekonómia -ie ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ veda o hospodárskych aspektoch života spoločnosti a o mechanizmoch jeho fungovania, vedecká národohospodárska teória: základy ekonómie; finančná, peňažná e.; politická e. veda o zákonitostiach výroby a rozdeľovania materiálnych prostriedkov, ktorými sa riadi hospodárstvo; matematické metódy v ekonómii 2. ▶ študijný odbor tohto zamerania: študovať ekonómiu; získať titul inžiniera ekonómie 3. hovor. ▶ vysoká škola ekonomického zamerania, ekonomická univerzita: prihlásiť sa, chodiť na ekonómiu 4. ▶ hospodárne využívanie niečoho; zameranosť na úsporu; syn. hospodárnosť, úspornosť, ekonomickosť: e. výroby; e. svalovej činnosti; e. času; e. reči úspornosť; V odbornom texte nie je rozhodujúca jazyková ekonómia, ale presnosť a jednoznačnosť textu. [KS 1997]
ekonómia -ie ž. ‹g›
1. náuka o zákonitostiach spoločenskej výroby a o rozdeľovaní materiálnych statkov
2. hospodárnosť, úspornosť, ekonomickosť, ekonomika
ekonómia, ekonomickosť p. ekonomika 2
ekonomika 1. spôsob organizovania výroby, obchodu, služieb a pod. v spoločnosti • hospodárstvo: trhová ekonomika, trhové hospodárstvo
2. zameranosť na zisk a účelnosť • hospodárnosť: ekonomika, hospodárnosť vo výrobe • ekonómia • ekonomickosť • úspornosť
ekonómia, -ie ž.
1. hospodárne využívanie materiálnych a peňažných prostriedkov, hospodárnosť: e. výroby; e. práce účelné zadelenie pracovných postupov;
2. politická e. historická veda o vývine spoločensko-výrobných vzťahov ľudskej spoločnosti
ekonómia ž gr/lat adm hospodárstvo, gazdovstvo: mesta nasseho hospodarstwi a oeconomij (KRUPINA 1741); veci domašne ku ekonomie take suce (KENDICE 1773 LP) L. podzemska oeconomia (MB 1759) banské podnikanie, hospodárenie