ekológia -ie ž.
1. veda o vzťahoch organizmov a prostredia, v kt. žijú, a organizmov k sebe navzájom; odbor zaoberajúci sa životným prostredím
2. životné prostredie: e. krajiny, e. človeka
3. starostlivosť o životné prostredie; šetrnosť k nemu;
ekológ -a mn. -ovia m. odborník v ekológii;
ekologička -y -čiek ž.;
ekologický príd.: e. výskum environmentálny; e-é problémy priemyselných krajín; e-é výrobky, stavby neohrozujúce životné prostredie; e-á kríza;
ekologicky prísl.
ekológia -ie ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ náuka o vzťahoch organizmu k prostrediu a medzi organizmami navzájom (vrátane človeka): humánna e., e. človeka skúmajúca vzťah človeka k životnému prostrediu; krajinná e., e. krajiny skúmajúca vzťahy medzi prírodnými a spoločenskými prvkami krajiny v určitom prostredí; sociálna e. skúmajúca zákonitosti medzi spoločenskými skupinami a ich (priestorovým, geografickým, sociálnym a kultúrnym) prostredím, socioekológia; priemyselná e. skúmajúca vplyv priemyselných podnikov na životné prostredie; etnogr. e. folklóru podmienky existencie a život folklóru v jeho prirodzenom prostredí 2. biol. ▶ zložité vzťahy živých organizmov a prostredia, v ktorom žijú: e. lesa, mora, dunajských ostrovov; e. plazov; narušiť ekológiu krajiny; pren. e. modernej spoločnosti vzájomné ovplyvňovanie, spätná väzba jednotlivých javov 3. ▶ oblasť, sféra ochrany prírody a starostlivosti o životné prostredie, environmentalistika: e. v stavebníctve; riešiť problém ekológie veľkomiest; spolupracovať na úseku ekológie; pren. Poézia bola pre nás ekológiou duše, povedané dnešným slovom. [J. Šimonovič] prostriedkom na zachovanie vnútornej čistoty 4. ▶ učebný al. študijný predmet: základy ekológie; doktorand ekológie
ekológia -ie ž. ‹g› veda o vzťahoch organizmov a prostredia, v ktorom žijú, ako aj organizmov k sebe navzájom: systémová e. zaoberajúca sa problematikou životného prostredia; e. krajiny; e. človeka
ekológia, -ie ž. biol. náuka o vzťahu organizmu k vonkajšiemu svetu;
ekologický príd.: e-á zmena, e-é podmienky; e-á geografia rastlín;