Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

dvere dvier/dverí I -ami/-mi ž. pomn. sformovaný (drevený, kovový) predmet na uzavretie prístupu do istého priestoru; otvor s týmto predmetom: železné d., bytové d., d. do izby, d. na skrini, na aute; zatvoriť, zamknúť d., buchnúť d-ami, prejsť d-ami; zámka na d-ách

niečo je, stojí predo d-mi, niečo klope, tlčie na d. blíži sa; rokovať za zatvorenými, zamknutými d-ami tajne, neverejne; držať niečo ako hluchý d.; mať otvorené d. niekde voľný prístup; ukázať niekomu d. vyhodiť ho; hrub. tam sú d.! choď(te) von!

dverový, dverný príd.: d. otvor;

dvierka -rok, expr. i dvercia -riec s. pomn. zdrob.: d. na sporáku; d. do záhrady vrátka

nech(áv)ať si zadné d-ka otvorené taktizovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dvere dvier/dverí I ‑ami/‑mi ž. pomn.; dverový, dverný

dvere dvier/dverí I -rami/-rmi ž. pomn.

dvere dvier/dverí I -rami/-rmi ž. pomn. ▶ pohyblivé zariadenie (obyč. obdĺžnikového tvaru) na uzatváranie prístupu do istého priestoru (do miestnosti, skrine a pod.); otvor opatrený týmto zariadením: drevené, kovové, plastové, sklené d.; bytové, kuchynské d.; balkónové, výťahové d.; vonkajšie vchodové d.; bezpečnostné, protipožiarne, pancierové d.; dvojkrídlové d. na verandu; d. na skrini; zámka na dverách; dokorán otvorené d.; zatvoriť, zamknúť d.; zabuchnúť d. na aute; tresnúť dverami; prejsť dverami; podísť k dverám; vylomiť d.; klopať na d.i fraz.; zvoniť pri dverách; stáť vo dverách; strčiť hlavu medzi d., do dverí nazrieť dnu; ostať stáť pred dverami; vojsť zadnými dverami; nastupovať do autobusu prednými dverami; oprieť sa o d.; privrznúť si prsty do dverí; vietor zalomcoval dverami; odb. pravé, ľavé d. majúce záves na pravej, ľavej čelnej strane; rámové d. ktorých krídla majú členenú plochu (s výplňou, so zasklením); hladké d. ktorých krídla majú plochu bez členenia; otáčacie al. turniketové d. ktorých dverná konštrukcia s niekoľkými vejárovito postavenými krídlami je otočná okolo zvislej osi (vpúšťajúce po jednom); posuvné, posunovacie d. ktoré sa posúvajú rovnobežne so stenou (pozdĺž al. vnútri steny); sklopné d. ktoré majú sklopný záves; výkyvné, hovor. lietacie d. ktoré sa po potisnutí nehlučnými výkyvmi dostávajú do pôvodnej polohy; cirk. cárske dvere (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) stredné a najväčšie dvere na ikonostase; diakonské dvere severné a južné dvere ikonostasu □ u nás máte dvere [vždy] otvorené ste vítaní ◘ fraz. držať niečo ako hluchý dvere a) pevne b) zanovito; deň/týždeň otvorených dverí akcia, pri ktorej je voľný vstup do nejakej inštitúcie (školy, knižnice, parlamentu a pod.); dobýjať sa do otvorených dverí riešiť niečo už vyriešené; dvere sa u niekoho/tam [ani] nezatvárajú/nezatvoria stále chodia návštevy, stránky; mať/nájsť dvere otvorené niekde, niekam mať voľný prístup, byť vítaný; nech si [každý] zametá pred svojimi dverami nech sa stará o svoje veci; nevedieť trafiť do dverí byť veľmi opitý; nevmestiť sa do dverí byť veľmi tučný; nevystrčiť nos z dverí nevyjsť von, byť stále doma; niečo je/stojí predo dvermi/pred dverami al. niečo [] klope na dvere blíži sa, je veľmi blízko; otvárať/otvoriť/pootvoriť niekomu, niečomu dvere umožňovať, umožniť niekomu prístup al. niečomu preniknúť niekam (napr. novým trendom v kladnom i zápornom zmysle); expr. pchať/strkať [si] prsty medzi dvere al. strkať chvost medzi dvere miešať sa do nebezpečných, chúlostivých vecí; podávať si dvere o veľkej frekvencii, o hojných návštevách; expr. tam sú dvere! choď, choďte von!, zmizni, zmiznite!; ukázať niekomu dvere vyhodiť, vyhnať niekoho; vypoklonkovať/vyprevadiť niekoho za dvere vyhodiť, zbaviť sa niekoho; expr. vyraziť s niekým dvere vyhodiť niekoho; za zatvorenými/zamknutými dverami [rokovať, viesť rozhovory, robiť niečo] neverejne, tajne, utajene; zabuchnúť dvere pred niečím uzavrieť sa pred niečím; zapadli za ním dvere odišiel; expr. zatvor/zavri dvere zvonku/z druhej strany! choď preč!, zmizni!; zatvoriť/zavrieť si dvere k niečomu, niekam znemožniť si prístup; zavrieť/pribuchnúť/zabuchnúť niekomu dvere pred nosom nepustiť dnuparem. kto stojí u dverí, každý ho uderízdrob.dvercia; dvierka -rok ž. pomn. zdrob.: kachľové, komínové d.; posúvacie, sklápacie d.; zasklené d. skrinky; d. pece; d. na sporáku; zatvoriť ťažké, okované d.fraz. myslieť/pamätať na zadné dvierka a) myslieť na nepredvídané okolnosti, mať pripravené núdzové východisko b) zabezpečovať sa do budúcnosti; nechávať/nechať si zadné dvierka otvorené rátať aj s inou možnosťou, rátať aj s ústupom, taktizovať; otvárať/otvoriť/pootvoriť dvierka niečomu umožňovať, umožniť, aby sa niečo začalo uskutočňovať ▷ dveriská -rísk s. pomn., zastaráv. dverisko -ka s. zvel.: kaštieľske dveriská [J. Jonáš]; Zo schodišťa viedlo do pivnice železné dverisko. [KŽ 1957]

-ere/122284±25 7.25: substantíva ž. A pl. 28813 dvere/28518 večere/173 netere/43 kadere/43 matere/32 (2/4)

-ere/122284±25 6.09: substantíva ž. N pl. 13930 dvere/13533 večere/173 netere/90 matere/78 kadere/53 (2/3)

-e/22989619±26198 1.74: substantíva ž. N pl. 297488→297650
+724
−720
Košice/19668 dvere/13533 informácie/10044 práce/7827→7806
+9
−8
Levice/6094 akcie/5944 organizácie/4315 obce/4127 fotografie/3152 inštitúcie/3116 Michalovce/3069 básne/2771 Vianoce/2703 šance/2663 investície/2514 tváre/2489 reakcie/2371 zbrane/2370 hranice/2362 chvíle/2216 štúdie/2210 situácie/2165 piesne/2160 odpovede/2148
+96
−98
lyžice/2145 funkcie/2097 lode/2033 súťaže/2018 dane/1986→2000
+24
−10
obete/1732→1910
+152
−106
(2521/173437)

-e/22989619±26198 1.66: substantíva ž. A pl. 275710→275854
+541
−359
dvere/28518 informácie/20840 hranice/8116 práce/6769→6796
+27
−17
akcie/5243 šance/5012 odpovede/4279±45 zbrane/3902 funkcie/3818 Vianoce/3781 nohavice/3562 situácie/3382 chvíle/3369 fotografie/3130 tváre/3040 investície/2764 (2171/166302)

-re/1169897±1138 40.90: substantíva ž. A pl. 31956 dvere/28518 tváre/3040 večere/173 žiabre/55 zore/44 netere/43 kadere/43 matere/32 (4/8)

-re/1169897±1138 38.57: substantíva ž. N pl. 16645→16657±4 dvere/13533 tváre/2489 zore/186→198±4 večere/173 netere/90 matere/78 kadere/53 žiabre/35 (3/8)

marš2 vyjadruje silnú a obyč. hrubú výzvu na odchod; odíď, odíďte • prečber saberte saexpr.: prac sapracte sa: Marš! Ber(te) sa odtiaľto! Preč z lešenia! Prac(te) sa mi z domu!zmiznizmiznitehovor. expr.: vypadnivypadnite: Zmizni(te)! Vypadni(te)! Nemáš/Nemáte tu čo robiť!hovor. expr.: kuškušte: Deti, kuš domov!fraz. strať(te) sa mi z očívon (výzva na odchod z miestnosti): Von! Nech ťa už tu nevidím!fraz.: choď/choďte do čertachoď/choďte v čertychoď/choďte do peklachoď/choďte do frasachoď/choďte mi z očítam sú dvere


von 1. smerom z vnútra, z nejakého uzavretého priestoru, smerom do vonkajšieho priestoru, na vonkajšiu stranu (op. dovnútra, dnu) • dovonkadovonku: išiel trochu von; ostré klince trčia dovonka, dovonku, vonhovor.: vonkavonká: vyšli vonka, vonká, aby sa prevetralizried.: navonnavonoknár. tavon

2. vyjadruje vzdialenie z istého, obyč. známeho prostredia • preč: žiada sa mu von, preč, niekde do hôrnár. tavon

3. vyjadruje energický rozkaz na odchod niekoho z miestnosti, na vyhnatie niekoho • trocha hrub. marš: Von, marš odtiaľto!prečber saberte saexpr.: prac sapracte sa: Preč, ber(te) sa stadiaľto!expr.: strať sastraťte sazmiznizmiznitehovor. expr.: vypadnivypadnite: Strať sa, zmizni, vypadni, nech ťa tu už nevidím!fraz. Tam sú dvere!

4. p. vonku 5. p. z 1


vyhodiť 1. hodením, prudkým pohybom dostať von al. do výšky • expr. vyšmariť: vyhodil, vyšmaril loptu z oblokakniž. al. odb. vymrštiť: vymrštiť ošteptrhnúťexpr. zvirgať (prudko pohnúť časťou tela dohora): trhnúť hlavou; kozľa zvirgalo nohamiexpr.: vykydnúťvykydaťvykycnúť (obyč. niečo polotekuté, sypké): vykydnúť smetivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viac vecí)

2. expr. energicky prinútiť na odchod z nejakého miesta, zo zamestnania a pod. • vykázaťvyhnaťvypudiť: vyhodiť, vykázať, vyhnať niekoho z miestnostivysotiťvystrčiť: vysotila, vystrčila ženu z izby vonexpr. vykúriťfraz. ukázať niekomu dverevylúčiťexpr.: vyšupnúťvyrútiťvyraziť (obyč. zo školy, z kolektívu) • prepustiťexpr. vyliať (zo zamestnania) • hrub.: vykopnúťkopnúť: (vy)kopli ho z klubu za spreneveru peňazívyvrhnúť: vyvrhli ho zo spoločnostivyhádzaťpovyhadzovať (postupne, viacerých)

3. uviesť do hry (obyč. pri hre v karty) • vyniesť: vyhodiť, vyniesť tromfdaťvydať

4. p. minúť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dvere, dvier/dverí, 3. p. -ám, 7. p. -ami/-mi ž. pomn. otvor, ktorým sa vchádza do domu, do miestnosti a ktorým sa odtiaľ vychádza; zariadenie na zatváranie tohoto otvoru; predná otvárajúca sa stena skrine: domové, izbové, chrámové, drevené, sklené, železné, pancierové, jednokrídlové, dvojkrídlové d., zavrieť, zatvoriť, zamknúť d., buchnúť, tresknúť, plesknúť dvermi (dverami), klopať na d.

niečo je, stojí predo dvermi (pred dverami), niečo klope, tlčie na d. blíži sa, je veľmi blízko; robiť niečo za zatvorenými, zamknutými dverami tajne, neverejne; zatvoriť si d. k niečomu znemožniť si prístup; (po)nechať, nechávať si otvorené (zadné) d. počítať i s inou možnosťou; ukázať niekomu d. vyhnať ho; pchať (si) prsty medzi d. miešať sa do nebezpečných vecí; tam sú d.! (trochu hrubé) choď von!; otvoriť niekomu d. a) umožniť prístup; b) hovor. vyhnať, vyhodiť ho; podávať si d. o veľkej frekvencii, hojných návštevách; tam sa dvere ani nezatvárajú o častých návštevách; nech si zametá pred svojimi dverami nech sa stará o svoje veci; mať otvorené dvere k niečomu, k niekomu mať voľný prístup;

dverný i dverový príd.: d-é okno


pred, predo (predo v spojení predo mnou, predo mňa a zried. popri pred pred niektorými inými slovami, napr. dvere, deň) predl.

I. so 7. p. vyjadruje

1. polohu, umiestnenie na (pri) prednej strane niekoho al. niečoho, vpredu: stáť pred domom; stáť pred niekým v pozore; Chlapci postávali pred fabrikou. (Ondr.) Vídal ju každý deň tam predo dvermi na lavici. (Záb.) Magda zastala predo mnou. (Jégé) Pred očami mu tancovali ohnivé gule. (Hor.)

2. predchádzanie v čase: pred obedom, pred zápasom, pred smrťou, pred odchodom; Obaja stáli pred ženbou. (Barč); pred rokom, pred mesiacom, pred vekmi, predo dňom;

3. okolnosť: vykať si pred ľuďmi; povedať niečo pred svedkami; Len pred svetom sa hnevajú, aby ich neohovárali. (Smrč.) Vyctil ho pred všetkými, že mu mohlo byť aj do plaču. (Taj.)

4. príčinu: utekať pred niekým; mať strach pred niečím, pred niekým; Triasla sa pred ním. (Kuk.) Ušli zo strachu pred bombardovaním. (Žáry) Pred kým zamykáš? (Laz.)

5. predmet: Chatrný odev ho zle chráni pred studeným vetrom. (Fr. Kráľ) Toto stretnutie Magdaléna pred rodičmi zatajila. (Fig.) Počala Zuzku vystríhať pred pádom. (Taj.) Zamlčíte predo mnou všetko. (Kuk.) Možno vystaviť skrýšu, čo ochráni pred úpekom. (Jes.)

6. zreteľ: Nemal pred notárom nijakého rešpektu. (Jégé) Každý neobstojí pred skúškou. (Tat.)

II. so 4. p. vyjadruje smerovanie v priestore na prednú stranu niekoho al. niečoho: vyjsť pred dom; predstúpiť pred niekoho; Blíži sa pred hostinec. (Fr. Kráľ) Nebolo vidno na tri kroky pred seba. (Jégé) Strkal mu noviny pred nos. (Zgur.) Hľadel meravo pred seba. (Urb.) Chlapec vyjde predo dvere. (Ráz.) Zastal si predo mňa. (Šolt.); pren. postaviť niekoho pred súd; Pýtaj sa pred fiškála. (Taj.) Dostal predvolanie pred vrchnosť. (Jes.)

dvere ž. pomn. (dvera) csl pohyblivé zatváracie zariadenie na vchode do domu, izby, skrine ap.: Kod otvoriu̯ dvere, tag od ľaku prepadou̯ čes prach (V. Lom MK); Dvere dokorán otvorené (Lukáčovce HLO); Do seňíka bili dvera (Kunov SEN); Zavrijce dzvere a poce dnuka! (Petrovany PRE)
L. vonkajšie dvere (Pukanec LVI), venkové dvere (Kostolné MYJ) - pri vstupe do domu; dvorňe dvere (Pukanec LVI) - do dvora; izbené dvere (Blatnica MAR) - do izby; pituornie dvere (V. Lom MK) - do pitvora; kuchinské dvere (Ružindol TRN) - do kuchyne; koňičňie dvere (V. Straciny LUČ) - do maštale; kasňovie dvere (Pukanec LVI) - do skrine; jednokrídlovie dvere (Pukanec LVI) - otvárajúce sa celé na jednu stranu; krillové dvere (Nitr. Hrádok NZ), dvojflíglové dvere (St. Turá NMV) - z dvoch častí, otvárajúce sa na dve strany
F. žeňisko taka jag dzvere (Sobrance) - silná, tučná; Trime jag hluchi dzveri (Brezina TRB) - môžu s ním robiť hocičo; Zima je už predo dvermí (Hor. Lehota DK) - onedlho príde; Smrd mu tučé na dvere (Rim. Píla RS) - čoskoro umrie; Ukázala mi dvere (Rim. Píla RS) - vyhodila ma; Otvóril mu dvere (Bošáca TRČ) - vyhnal ho; Je treťí kacheľ odo dverí (Pukanec LVI) - podradná osoba; Každi ňech sebe zameta pret svojima dzverami (Spiš. Štvrtok LVO) - nech sa stará o svoje veci; Chto stojí u dzverí, každí ho uďerí (Bošáca TRČ) - prísl. kto zavadzia, toho neraz drgnú; dvieročká s. pomn. zdrob. expr.: Dzeci, ice otvoridz dzverečka na kurňiku! (Spiš. Štvrtok LVO)


dvieročká p. dvere

dvere, dverá ž pomn otvor, ktorým sa vchádza do domu al. iného ohraničeného priestoru; zariadenie na zatváranie tohoto otvoru: od stlupu we dwerzech (s. l. 1520 SČL); dwere domowge ((PREDAJNÁ) 1652); ko dwerom sadu (LACLAVÁ 1718); na sklep uderily, dvera preč vihazaly (KC 1791);
x. pren matyerina dusska dwere matky (u žien) otwira (RN 17.-18. st) ústie maternice; skrz dwere švagrowstwj (niektorí ľudia) wchazegy do hodnosty (COB 17. st) po známosti; dwere latinskeho yazika odemknute zlate (KoA 17. st)
F. ani nezwiss, w ktery tyden čas dwere otwori (GV 1755) kedy príde čas; smrť je predo d-mi, stojí u d-í je blízko: smrt u dweri stogi (GŠ 1758); smrt twoga juž je prede dwermi na prahu (CDu 18. st); -(e)ný, -ový príd: dwernj slupy (CA 17. st/ 1739); capulus: klučka dwerná; cardo: pant, dwerowy hák, na kterem dwere wysá (KS 1763); antae: stup dwereni; strani dwerni (ML 1779)

Dwere_1 Dwere Dwere_2 Dwere Dwere_3 Dwere Dwere_4 Dwere Ďweře Ďweře
dvere
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) dvere sa jej opýtal, kam vedú tajné dvere na skrini. Povedala: „Počula som,
G (bez) dvier budovy, kompletná výmena okien a dvier za plastové, prekrývanie stien
G (bez) dverí mokrých šatách, práve vychádza z dverí . „Čo to robíš?“ „Vraciam sa na
D (k) dverám som. Nemohol som unikať rovno k dverám a kútikom oka som zachytil, že
A (vidím) dvere Fernándezove objavy otvorili dvere kolonizácii. Ako prví sa pred
L (o) dverách ako ktosi otvoril dvere, a vo dverách som uvidela stáť mamu s
I (s) dvermi si nahonobil a mám zavreté za dvermi mojej paloty, to si nedám; môj
I (s) dverami kresle pred posuvnými sklenými dverami . Dlhá biela tvár akoby visela

Zvukové nahrávky niektorých slov

dvere a spýtal sa la porte et demanda
dvere, je tam oblok la porte, la fenêtre est
jej izby a dvere sa chambre, et la porte
marca, dvere na salóne mars, la porte du salon
medzi mňa a dvere entre moi et la porte
potisol dvere a vošiel poussa la porte et entra
pusté a dvere zavreté déserte et la porte fermée
salónu, a zatvoril dvere le salon et ferma la porte
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu