Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

duša -e ž.

1. vnútorný svet človeka, vnútro, myseľ, duch: mať v d-i (ne)pokoj, mať nepokojnú d-u

2. filoz. zjednocujúci a oživujúci princíp živých hmotných bytostí; náb. duchovný a nesmrteľný životný princíp človeka: ľudská d.

3. hlav. činiteľ, najdôležitejší prvok, základ: matka je d-ou rodiny; byť d-ou kolektívu

4. človek: je to šľachetná d.; prejavovať záujem o každú d-u; d. drahá familiárne oslovenie

5. vnútorná, obalená časť: d. lopty, kolesa nafukovacia časť; oceľová d. kábla, drôtu výstuž; vŕbová d. dreň

niet, nevidieť (ani) živej d-e nikoho; mať d-u na mieste uspokojiť sa; expr.: mať d-u na jazyku byť blízko smrti; d. mu piští za niekým, za niečím veľmi túži za tým; d-u by na dlaň vyložil je úprimný; expr.: d. chodí doňho spávať zle vyzerá, je chorý; o d-u (spasenú) → odušu; nebolo tam živej d-e nikoho; skoro mu d-u vytriaslo, div z neho d-u nevytriaslo veľmi ho nadhadzovalo; skoro d-u vypustil, expr. vypľul takmer zomrel; hovorí mi z d-e hovorí, čo si aj ja myslím; hovoriť niekomu do d-e dohovárať mu; vidieť niekomu (až) do d-e, až na dno d-e dobre ho poznať; (povedať niečo) z (hĺbky) d-e úprimne; dať, vložiť do niečoho (celú) d-u robiť to so zápalom; na moj (hriešnu) d-u! zaverenie;

duševný príd. k 1: d. život, d-á choroba, d-á práca, op. telesná; d. vývin duchovný;

duševne prísl.: d. sa rozvíjať; d. chorý;

dušička -y -čiek ž. zdrob. k 1, 2, 4: expr. vývin detskej d-y; d-y moje, poďte ďalej! náb. modliť sa za d-y za zomretých; Dušičky pamiatka na zosnulých

expr.: mať malú d-u báť sa; robiť niečo s malou d-ou so strachom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
duša ‑e ‑í ž.; duševný; dušev­ne prísl.; dušička ‑y ‑čiek ž.

duša duše duší ž.

duša duše duší ž. 1.celok toho, čo tvorí city, pocity, myšlienky, duševné schopnosti človeka; vnútorný, duchovný, myšlienkový svet človeka; syn. vnútro, duch, myseľ: ľudská, citlivá detská d.; mať dobrácku dušu; je mu ťažko, smutno na duši; cítiť v duši radosť, smútok, bolesť; mať v duši pokoj, nepokoj, žiaľ; mať na duši hriech; zanechať niekomu na duši rany; jeho slová boli ako balzam na boľavú dušu; vyznať sa v ženskej duši rozumieť ženám, chápať ich; súzvuk, spriaznenosť duší vzájomné porozumenie, vzájomná duševná zhoda; expr. niečo ubíja dušu spôsobuje depresiu; poet. rozbolená, zjatrená d.; poryv duše prudký prejav citu, pocitov; d. plesá, smeje sa, spieva o pocite radosti, dobrej nálady; d. plače o pocite smútku, zlej nálady; Kdesi v duši sa mu zahniezdilo zlé tušenie. [A. Habovštiak]zastar. z celej duše Vám oddaný formula na záver listu
2. ▶ duchovná, netelesná podstata človeka, ktorá je podľa náboženskej viery nesmrteľná a po smrti človeka ďalej žije; op. telo: nesmrteľná ľudská d.; urobiť niečo pre spásu svojej duše; pomodliť sa za duše zomretých; pastier duší kňaz; povzniesť dušu k Bohu pomodliť sa; oddať sa nábožnému rozjímaniu; Vodníci chytajú pod hrnčeky duše utopených. [Ľ. Feldek]
3. filoz. ▶ zjednocujúci a oživujúci princíp živých hmotných bytostí; nehmotná stránka ľudského života, nemateriálna substancia človeka
4.človek ako hlavný činiteľ v istej oblasti (starajúci sa, aby všetko fungovalo); základ, najdôležitejší prvok niečoho: matka je dušou rodiny; bol dušou kolektívu; reč je dušou národa; On je dušou zábavy a dušou smútku, pozná všetky reguly. [V. Bednár]; Ukázalo sa, že hornista je dušou hudobného telesa. [R. Sloboda]; Dušou dôvtipu je stručnosť. [KŽ 1964]
5.človek ako nositeľ určitých duševných vlastností, ľudská bytosť vôbec: dobrá, šľachetná, jemná, poctivá, obetavá d.; príbuzná, spriaznená d. človek s rovnakým zmýšľaním (ako ja); čistá d. úprimný al. čestný človek; prostá d. prostoduchý človek; anjelská d. (veľmi) dobrý človek; diabolská d. a) (veľmi) zlý človek b) človek s nevšednými vlastnosťami (napr. veľmi nadaný); čože si ja, hriešna d., počnem? vyjadruje bezmocnosť, zúfalstvo a pod.; expr. zadebnené duše [L. Mináčová] zaostalí, obmedzení ľudia; Mám nasýtiť a obliecť šestoro duší. [Z. Zguriška] detí; iron. Našla sa dobrá duša, ktorá názory dr. Lahotu pošepla hore. [Š. Letz] neprajník, udavač, donášačduša (moja) drahá, duša moja, duša zlatá familiárne al. dôverné oslovenie
6. zastar.človek vo vzťahu k bydlisku, obyvateľ: dedina s 1 200 dušami; Tam [v Planici] žijú ľudia, vyše štyristo duší. [R. Jašík]
7. ▶ vnútorná obalená časť, výplň niečoho: bicyklová, automobilová d.; futbalová d., d. lopty; d. kábla výstuž; hliníkové lano s oceľovou dušou výstužou; Na kolese mu fučala duša, darmo ju pred chvíľou nafúkal, zase bola mäkká. [D. Dušek]
8. hud.drevený kolík medzi vekom a dnom sláčikového nástroja prenášajúci chvenie z vrchnej dosky na spodnú
9. region. ▶ mäkká výplň rastlinnej byle a pod., dreň: vŕbová, bazová d.; d. brka
fraz. chodiť ako bez duše bez záujmu o okolie, apaticky; utekať/bežať/letieť ako bez duše veľmi rýchlo, splašene; [vyzerá] akoby mal dušu vypľuť akoby už mal zomrieť; [aj] dušu by dal za niekoho, za niečo všetko by obetoval; [aj] dušu by dal zo seba je veľmi dobrý, dobrosrdečný; aj dušu by mu dal al. dal by mu i [] dušu je k nemu veľmi žičlivý; [ani] za živú dušu v nijakom prípade, vôbec, rozhodne nie; [ani] živá duša [nepríde, tam nie je, o tom nevie] vôbec nikto; [ani] živej duše niet/nebolo/nevidieť al. nikde ani živej duše nikoho; byť ako [telo] bez duše duševne ochabnutý, skľúčený; byť celou dušou oddaný niekomu, niečomu úplne, celou bytosťou; byť jedno telo a jedna duša úplne sa zhodovať, žiť v zhode; čítať niekomu z duše vedieť, čo zamýšľa; čo aj dušu vypľuje al. aj keby mal dušu vypľuť [urobí niečo] za každú cenu; čo/koľko duša ráči do sýtosti, do vôle; dať/vkladať/vložiť/vliať do niečoho [celú] svoju dušu robiť niečo so zápalom, s oduševnením; [uraziť, pobúriť niekoho, byť urazený, pobúrený] do hĺbky duše veľmi; dostať do duše byť pokarhaný; duša chodí doňho [iba] spávať al. len duša chodí doňho spávať a) je slabý, chorý, veľmi zle vyzerá b) nemá ďaleko do smrti; duša sa ho [] ledva/sotva drží nemá ďaleko do smrti; duša mu piští za niekým, za niečím al. duša mu prahne po niekom, po niečom veľmi túži za niekým, za niečím; dušu by na dlaň vyložil a) je úprimný, priamy b) je veľmi ochotný, dobrosrdečný, žičlivý; hovorí mi z duše hovorí, čo si aj ja myslím, s čím aj ja súhlasím; hovoriť/povedať/prehovoriť niekomu do duše dohovárať, karhať, pokarhať niekoho; hrabať/prehrabávať sa vo svojej duši privolávať si spomienky; hrom/parom/sto striel ti do duše! al. hrom ti dušu páral! zahrešenia, zakliatia vyjadrujúce hnev, zlosť voči niekomu; chmára/chmúra mu sadla/zaľahla na dušu má starosti, trápenie; chmáry/chmúry mu zmizli z duše uľavilo sa mu, uspokojil sa; chýba tomu duša o niečom robenom, urobenom bez nadšenia; ja tvoju dušu! al. dušu ti naháňam! zahrešenie vyjadrujúce rozhorčenie nad niekým; klásť niekomu niečo na dušu zdôrazňovať, dôrazne prikazovať; [všetko], čo si [len]/čo mu duša zažiada má všetko želané v hojnosti; mať dušu na jazyku umierať; mať dušu na mieste/na pokoji byť spokojný, uspokojiť sa; mať dušu zapálenú za niečo byť nadšený, oduševnený; mať malú dušu pociťovať strach, obavu, úzkosť; mať mier v duši byť zmierený, vyrovnaný, spokojný; mať niečo na duši (úporne) myslieť na niečo, trápiť sa s niečím; čo máš/čo ti leží na duši? čo ťa trápi?; toho veľa na duši potrebuje sa zdôveriť; mať ranu v duši/na duši prežívať duševnú bolesť, žiaľ; mať širokú dušu byť dobrosrdečný, žičlivý; môže [aj] dušu vypľuť a) veľmi sa usiluje, namáha b) zbytočne sa usiluje, namáha; na moj/môj [hriešnu] dušu! (zaverenie) istotne, celkom isto; niečo ho tlačí na duši a) má starosti, trápenie b) niečo chce povedať; niečo sa niekomu vrylo do duše dôkladne si to zapamätal; expr. o dušu/odušu [spasenú] [robiť niečo, bežať, kričať] zo všetkých síl, veľmi rýchlo, horlivo; odľahlo mu na duši uľavilo sa mu, uspokojil sa; odovzdať/oddať/poručiť [svoju] dušu Pánu/Pánovi/Bohu/Stvoriteľovi umrieť; odvaliť niekomu kameň z duše uľaviť, uľahčiť niekomu; otvoriť [si] dušu [dokorán] a) zdôveriť sa b) úprimne vyrozprávať niečo; pohladiť/pohladkať niekoho po duši ulahodiť niekomu; povedať niekomu niečo príjemné; predať/zapredať svoju dušu za výhody nečestne konať; predať/upísať svoju dušu čertovi/diablovi/satanovi konať zlé skutky; raniť dušu niekomu spôsobiť duševnú bolesť, zármutok; uraziť niekoho; [robiť niečo] z [celej] duše al. z hĺbky duše al. celou dušou oduševnene, zanietene; skoro mu dušu vytriaslo al. div/dobre/dobreže z neho dušu nevytriaslo al. išlo mu dušu vytriasť veľmi ho nadhadzovalo; skrývať/chovať niečo na dne duše tajiť, zatajovať; sľúbiť na dušu zaveriť sa dušením; striehnuť niekomu na dušu netrpezlivo čakať, kým umrie; telom aj/i dušou al. dušou aj/i telom al. telom-dušou a) úplne, bezvýhradne b) oduševnene, s nadšením; to vychádza [priamo] z duše je to veľmi úprimné; expr. trasie sa za grošom ako čert za hriešnou dušou je na peniaze, je veľmi lakomý; triasť sa o svoju [hriešnu] dušu mať strach, báť sa; uľahčiť duši zbaviť sa psychického napätia; uľahčiť si na duši zdôveriť sa; vyžalovať sa; uľavilo sa mu na duši zbavil sa starostí, trápenia; utopiť dušu v pálenke upiť sa; v kútiku/v hĺbke duše [dúfať, veriť, myslieť na niečo] tajne, skryto; vidieť/nazrieť/nahliadnuť niekomu do duše/[] na dno duše odkrývať niečie tajné myšlienky, vedieť o niečích úmysloch; vlievať/vliať niekomu do duše nádej povzbudzovať, povzbudiť niekoho; vštepiť si niečo do duše zapamätať si; vylievať/vyliať [si] dušu niekomu/pred niekým zdôverovať sa, zdôveriť sa, žalovať sa, vyžalovať sa; vypustiť dušu umrieť; vytriasť/vytĺcť dušu z niekoho usmrtiť, zabiť niekoho; z [celej/tej] duše al. z hĺbky duše [kajať sa, ľúbiť, ľutovať, ďakovať, želať si] úprimne, vrúcne; z [celej/tej] duše al. z hĺbky duše [nenávidieť, závidieť, pohŕdať] veľmi, ako sa len dá; z [celej/tej] duše al. z hĺbky duše [bridí sa, protiví sa] veľmi, úplne; zasiať niekomu do duše zrnko pochybnosti/nedôvery prinútiť niekoho pochybovať, niekomu nedôverovať; expr. zdravie mu dušu naháňa a) žart. je celkom zdravý b) iron. predstiera, že je chorý
dušička -ky -čiek ž. zdrob. expr. k 1, 3, 5, 6: citlivá detská d.; jemná, sentimentálna d.; Jej čistá dušička nemala ani potuchy o intrigách sveta. [M. Komorová]; modliť sa za dušičky zomretýchdušička, dušička moja, dušička (moja) drahá, dušička zlatá familiárne al. dôverné osloveniefraz. ani dušička nikto; ani dušičky nikoho; bola v ňom malá dušička bol prestrašený, bál sa; mať malú/tenkú dušičku mať strach, obavy, báť sa; [robiť niečo] s malou dušičkou so strachom, s obavami; vypustiť dušičku umrieť ▷ dušisko -ka dušísk s., v N a A sg. i ž. zvel. zried.: Monika má veľkú dušu, to je veľká, strašne veľká duša, dušisko. [A. Bednár]


Dušana -ny Dušán ž. ⟨južnoslovan.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) menodom. Duša Duše Duší; zdrob. Dušanka -ky -niek, Duška -ky Dušiek

-a/33030920±127847 1.91: substantíva ž. N sg. 3454052→3450824
+15712
−18439
žena/45597 Bratislava/44725 vláda/33812 väčšina/29623 mama/29573 matka/28954 pravda/26923 situácia/24915 cena/24141 cesta/24116 otázka/23740 láska/23669→23673
+1
−2
skupina/23576 práca/21407 rodina/21098 strana/19387 Nitra/19010 voda/18715 firma/17793 Mária/17373→17652
+131
−114
Bystrica/17461 polícia/17264 kniha/16536 sestra/15493 škola/15182 manželka/13191 správa/15372→12948
+2129
−3078
krajina/12829 Anna/12788 hra/12573 dcéra/12173 komisia/12068 banka/11548→11620
+0
−10
zmena/11606 rada/9645→11500
+147
−362
liga/11495 hodnota/11349 literatúra/11298 slečna/11295 hlava/11081→11235
+54
−58
hudba/10025 agentúra/9950 osoba/9854 sila/9719→9786
+15
−20
kapitola/9710 myšlienka/9632 Žilina/9477 Praha/9288 politika/9018 ruka/8959 sobota/8905 vojna/8884 organizácia/8524 Trnava/8465 Zuzana/8293 kultúra/8250 výstava/8180 Jana/8165→8020
+781
−1557
Eva/6815→7927
+0
−155
viera/8138→7836
+170
−261
úloha/7641 túžba/7527 postava/7509 predstava/7442 príprava/7431 hovorkyňa/7382 tvorba/7288 streda/7246 výška/7201 forma/7052 polovica/7025 duša/6957 kríza/6699 tabuľka/6640 inzercia/1660→6562
+0
−682
kvalita/6535 téma/6493 Katarína/6492 zmluva/6487 snaha/6408 teória/6341 republika/6339 spolupráca/6231 služba/6201 miera/6177 univerzita/6068 teta/5998 história/5924 Európa/5910 analýza/5899
+224
−234
Čadca/5895 teplota/5857 podpora/5851 veda/5779 ponuka/5775 Prievidza/5774 dohoda/5760 autorka/5720 doba/5689 strata/5686 výchova/5644 komunikácia/5631 budova/5555 nedeľa/5463 ekonomika/5433 štruktúra/5363 chyba/5336 akcia/5270 výroba/5268 atmosféra/5245
+109
−113
metóda/5226 únia/5221 armáda/5211
+79
−88
trieda/5205 potreba/5176 sloboda/5128 tma/4967→5100
+92
−71
riaditeľka/5093 Laura/4985 choroba/4937 modlitba/4913 ochrana/4901 suma/4888 reakcia/4887 príroda/4866 návšteva/4737 farba/4725 televízia/4639 Lucia/4631 aktivita/4607 funkcia/4597 fakulta/3765→4514
+121
−225
(11110/2070221)

-ša/142755±53 2.52: substantíva ž. N sg. 17240→17246
+4
−3
duša/6957 omša/2173 ša/2008 fľaša/1154 Venuša/726 kaša/565 Beluša/539 Nataša/442 ša/389 Libuša/301 Nesluša/287 skrýša/213 Domaša/206 (27/1286)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudíosobaosobnosťindividualita: je to významná osobaľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvoraľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiamživot: straty na životoch boli veľkéhlava: výkon, spotreba na hlavutvár: nevidieť ani jednu známu tvárpostava: z tmy sa vynorila neznáma postavadieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížinyexpr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvoraobyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvoreniezastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak)expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníkahovor. duša: suseda je dobrá dušahovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinecjednotlivecobyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduumobyč. pejor.: kreatúrapersóna

2. p. chlap 1


dosýta do úplného uspokojenia svojich potrieb, túžob a pod., do nasýtenia • do sýtostidochuti, pís. i do chuti: najesť sa dosýta, dochuti; dosýta, dochuti sa napočúval ľudovej hudbydo vôle: dosýta, do vôle sa vyspalfraz. do dobrej vôlefraz. expr. koľko duša ráči


duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duchdžin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátohastrašidlo (v poverách duch, ktorý straší)

2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchumyseľmyšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkachduša: nepokojná dušavnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútrikniž. psychakniž. zried. psyché

3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchomnadanievlohytalent: mať básnický talent, básnického ducha

4. duševné vlastnosti: byť veselého duchazaloženie: svojím založením je pesimistapovaha: mierna povahaletora: flegmatická letora

5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu

6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch dobyrázcharakter: romantický ráz, charakter operyovzdušieatmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstvanálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku

7. p. osobnosť 1


duša 1. vnútorný, duchovný, myšlienkový svet človeka • vnútro: rozháraná duša, rozhárané vnútroduch: povedať si niečo v duchumyseľ: v mysli má nepokojkniž. psychakniž. zried. psyché

2. p. základ 2 3. p. človek 1 4. p. obyvateľ


nikto 1. popiera jestvovanie osoby; ani jeden človek, nijaký človek • nik: nikto, nik tam nebolani jeden: nikto, ani jeden sa neprihlásilžiadenžiadny: žiaden, žiadny z nich nám nepomoholexpr. zried.: praniktopranikpoet. zastar.: nižiadennižiadny (Rázus)fraz.: ani živá dušaani živá noha

2. p. niktoš 1


obyvateľ človek vo vzťahu k bydlisku • občan (príslušník štátu, mesta, obce): obyvatelia, občania republiky, mestazastar. duša: dedina mala dvetisíc duší


srdce 1. fam. nežné oslovenie milej osoby: srdce moje, vráť sa skoroexpr. srdiečko: srdiečko mojedrahýdrahá: drahý môj, neodchádzajmilýmiláhypok. miláčikexpr.: zlatozlatko: zlatko, podaj mi knihuexpr.: holúbokchrobáčik: môj malý holúbok, chrobáčikexpr.: dušadušinkadušička

2. p. cit1 2 3. p. červeň 2 4. p. stred 1


vnútro 1. vnútorná časť, vnútorný priestor (op. vonkajšok) • vnútrajšok: vnútro domu, škatule; vnútrajšok chrámuhovor. dnukajšokinteriér: bytový interiérkniž. útroby: útroby lode

2. duševný život človeka • duša: ľudské vnútro, ľudská dušamyseľ: to vzrušuje moju myseľpsychika (súhrn duševných javov): psychika ženykniž. zastar. vnútornosť (Vajanský)

3. p. vnútornosti

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

duša, -e, -í ž.

1. vnútorný svet človeka, vnútro, myseľ, duch: cítiť v d-i žiaľ, radosť; Stojí bledá, zničená, s odpornosťou v duši. (Kuk.)

hovor. na moj (hriešnu) d-u (zaverenie) istotne, celkom isto; odvaliť niekomu kameň z d-e uľaviť, uľahčiť; odľahlo mu na d-i uľavilo sa mu, uspokojil sa; uraziť niekoho do hĺbky d-e veľmi; vštepiť si do d-e zapamätať si; klásť na d-u zdôrazňovať, dôrazne prikazovať; mať niečo na d-i myslieť na niečo, trápiť sa s niečím; vidieť, nahliadnuť niekomu do d-e, až na dno d-e vedieť o myšlienkach, úmysloch niekoho; čítať niekomu z d-e vedieť, čo má na mysli, čo zamýšľa; vravieť, hovoriť niekomu do d-e dohovárať, karhať; hovorí mi z d-e hovorí to, s čím i ja súhlasím, čo i ja mám na mysli; chudobný na d-i duševne obmedzený; niečo sa niekomu vrylo do d-e zapamätal si to; prirástlo mi to k d-i obľúbil som si to; robiť niečo z d-e, z hĺbky d-e oduševnene, s oduševnením; vliať (dať) svoju d-u do niečoho vložiť do nejakej práce všetky osobné kvality; raniť d-u niekomu spôsobiť duševnú bolesť, zármutok; mať d-u zapálenú za niečo o nadšení; to vychádza z d-e je celkom úprimné; bibl. byť jedno telo a jedna d. úplne sa zhodovať, žiť v zhode, v láske; hovor.: mať dušu na mieste byť uspokojený, spokojný; vyložiť d-u na dlaň byť celkom úprimný; letieť, bežať ako bez d-e veľmi rýchlo, splašeno; d. mu piští po niečom, za niečím vášnivo túži; ľud.: konať, robiť niečo o d-u (spasenú) zo všetkých síl; sľúbiť na d-u zaveriť sa, zadušiť sa, potvrdiť sľub zaverením, zadušením; predať, zapredať svoju d-u za výhody nečestne konať; predať, zapísať svoju d-u čertovi (diablovi) konať zlé skutky;

2. nehmotná, od tela odlišná podstata človeka (v metafyzickom, náboženskom chápaní); symbol života: d. človeka, ľudská d.

hovor. vypustiť, vydýchnuť d-u umrieť, skonať; položiť d-u za niečo (za niekoho) umrieť, obetovať sa za niečo (za niekoho); hovor.: žart. vytriasť d-u z niekoho usmrtiť, zabiť; vypľuť d-u zomrieť; mať d-u na jazyku, na vlásku, na nitke byť blízko smrti, umierať; d. sa ho už ledva drží je na umretie; d. chodí doň iba spávať o telesne veľmi slabom, o chorom človekovi; striehnuť niekomu na d-u netrpezlivo čakať, kým umrie; dal by mu i tú d-u o veľmi žičlivom správaní sa k niekomu;

3. centrum, základ, hlavný činiteľ: Pani Nagurská bola dušou domu. (Jes.)

4. hovor. človek: dobrá, šľachetná, poctivá, zlatá, naničhodná d.

ani živá d. nikto; nebolo tam ani živej d-e nikoho;

5. fam. milá osoba (v oslovení): d. moja, drahá d.;

6. zastar. obyvateľ: obec s dvanásťsto dušami (Taj.);

7. vnútorná gumová rúra; gumový vnútrajšok lopty: automobilová, bicyklová, futbalová d.;

8. ľud. dreň (napr. v baze, v brku ap.);

9. tech. hnota tvoriaca jadro (obyč. spevňujúce) inej hmoty: hliníkové lano s oceľovou d-ou;

10. hud. stĺpik medzi spodnou a vrchnou stenou sláčikových hudobných nástrojov;

11. nár. rybací mechúr

duša ž.
1. csl vnútorný, intelektuálny svet človeka
F. už mu je duša na miesťe, keď ho pochváľiľi (Mošovce MAR) - uspokojil sa; pritrieľiu̯ ako bez duše (Mošovce MAR) - udychčane; biď jedná duša (Rim. Píla RS) - rozumieť si; s celej duše (Hor. Lehota DK) - srdečne; má šetko, čo jej duša zažiada (V. Bielice TOP) - čo len chce; robev o dušu (V. Bielice TOP) - veľmi usilovne; ja bi ho z radnu dušu vźala gu sebe (Sobrance) - veľmi rada
2. csl nehmotná podstata človeka (v náboženskom chápaní): Hutoria, že to duše indžimiroch, co śe daľi potplacidz a plano meraľi, ňemaľi pokoja, ta po noci hodzeľi merac (Rozhanovce KOŠ)
F. tag ma rameňiťe striasou̯, mau̯ zo mňa dušu vitriasť (Mošovce MAR) - skoro ma umordoval; iba duša chodí doňho spávať (Mošovce MAR) - veľmi biedne vyzerá; ňeuverí, aňi kebi mu dušu na dlaň vichrákau̯ (Mošovce MAR) - nikdy; išiou̯ z náz dušu viťiahnuť (Detva ZVO) - veľmi nás trápil; má dušu na jaziku (Hor. Lehota DK) - je blízko smrti; dušu bi zaňho dau̯ (Hor. Lehota DK) - má ho rád; naráz dušu vipuščil (Nandraž REV) - zomrel; zapísal dušu šertovi (Rim. Píla RS) - začal hriešne žiť; ňeverí, šo mu dušu na dlaň viložíš (Rim. Píla RS) - za žiadnu cenu; uťekaď ako bez duši (Rim. Píla RS) - veľmi rýchlo; aňi duši vo mňe ňebulo (Rim. Píla RS) - veľmi som sa zľakol; ňemá iba tú dušu (Rim. Píla RS) - nemá nič; aj dušu si predá (Rim. Píla RS) - je predajný; keď dvá chlapi peť šiancou vikopaľi, tak sa miseľi dobre, aľe keľavňe zvŕtať, miseľi dušu púšťať (Plášťovce ŠAH) - veľmi sa namáhať; zdravia mu dušu naháňä (Revúca) - nič mu nie je; duša jé piščí za nim (Prihradzany REV) - túži za ním; na moj dušu, že som ho nevidel! (Rochovce ROŽ) - naozaj; já som mu tag do duše sťela povedať (Lapáš NIT) - úprimne; já tvoju dušu! (Ružindol TRN) - zahrešenie; hodzi jag bez duši (Markušovce SNV) - utrápene; už doňho duša ľem spac hodzi (Brezina TRB) - je ťažko chorý
3. vnútorná podstata, základ niečoho
F. víno má dušu, je v ňem vínová duša (Kuchyňa MAL) - chuť i aróma; bolo čo zesťi, každej si mohou̯ dušu založiťi (Čelovce MK) - dožičiť si
4. csl človek: Na jednu dušu dávaľi kilo múki (Kraľovany DK); Bolo nás šez_duší (Blatné MOD); Tolko duší mosí chovat, to veru neni maličkost (Lukáčovce HLO)
F. aňi živej duše zme ňestretli (V. Bielice TOP) - nikoho
5. csl milá osoba (v oslovení): Ňeviem ja, duša moja (Detva ZVO); Hm, moja duša, to bolo ináč (Lukáčovce HLO); Zato mi, dušo moja, ostala glupa, že mi do školi ňechodzila (Čemerné VRN)
6. vzduchový mechúr ryby: V ribe vnuka taka duša (Dl. Lúka BAR)
7. nov. vnútorná gumová výplň pneumatiky, lopty ap.: Pichou̯ dušu na bicigli, mosí hu zalepiť (Návojovce TOP); Duša na kole mi prasku̯a (Hlboké SEN); Na fodbale nán duša prepúščala (Brestovany TRN)
8. csl mäkká časť rastlinnej byle: Duša to je stret stromu, takuo rietko (Pukanec LVI); Čerešňoví potpník má čiérnú dušu (Dol. Súča TRČ); Gbezová duša sa lachko višparchala (Brestovany TRN)
9. súčiastka niektorých prístrojov
a. brzdového zariadenia: duša (Martin, Ľubeľa LM, Šoltýska RS, Podlužany LVI, Košec. Rovné ILA, Rajec ŽIL, St. Turá NMV, Kúty SKA)
b. člnka na tkáčskych krosnách: duša (Myjava, Stupava BRA)
c. v husliach drevený kolík: V husläch sa misí dobre dušä nastaviť, ke_ca zle nastaví, husle ňehrajú rúče (Srňacie DK)
10. smažená šiška s lekvárovou plnkou: Duše sa dávali na svadbi (Hrnčiarovce n. Par. TRN)
11. v dvojslovných názvoch rastlín
a. ženska duša (Žakarovce GEL) - bot. žihľava (Urtica)
b. chlopska duša (Torysa SAB) - bot. bodliak ihlica (Ononis)
c. bapska duša (Torysa SAB) - druh pichľavej rastliny

duša ž
1. vnútorný svet človeka, vnútro, myseľ, duch: na smislu, swedomy a dussy zdrawa (JELŠAVA 16. st); aby dussy sweg težkosty nečynila (ŽILINA 1652); animum voluptate perfundere: ňečj dussu poťessyti urobiť niekomu radosť; inurere dolorem animo alicujus: nekoho na dussi poraniti o spôsobení duševnej bolesti, zármutku (KS 1763)
F. s telem i s duší se radovat budeš (ASL 1740) veľmi; co mu dussa pozadala, wssecko hotowe mel (KT 1753) na čo si len zmyslel
2. náb nehmotná, od tela odlišná a oddeliteľná zložka človeka (v metafyzickom chápaní): puoydem do nebes s tielem y z dussy (ŽK 1473); prysachat se czeme na swogu dussu (K. VES 1573); nam ne o kožu, než o dussu gide (PP 1734)
L. prypraw ho o dussy, hoc est, dedica eum in proditionem animae (TURIEC 1579) o zatratení:
F. chrčal a sotwa dusse w nem byla (LIPTOV 1749); nechcem zadržat na dussi mogeg jakoweho w Bistričah poddaneho (NOVÁKY 1762) mať na svedomí; kteri (človek) w tele žiwim mrtwu dussu nosi (SPr 1783) ťažký hriech; brať, vziať k svojej d-i, na (svoju) d-u čo, koho zaťažiť si svedomie niečím, niekým: to beru k swe dussy, wyrze a pocztiwosty ((NEDEDZA) 1545); žeby powidal, czo wie, abi zadneho na dussu newzal (B. ŠTIAVNICA 1613); ja na swu dussu berem y take prysahat smym, ze sem ya gemu pattnasti zlattich puogczil (MIKUŠOVCE 1617); žeby powidal, czo wie, abi zadneho na dussu newzal (B. ŠTIAVNICA 1613); aby prawdu powedela a že by nikoho na dussy nebrala (BACÚROVO 1641); nechať (čo) na d-u komu, na koho d-u vyznať zaťažiť svedomie niekoho niečím: zzebych ya len na geho sameho a geho zzeny dussv a prysahv smel to nechaty (N. MESTO n. V. 1580 E); (Šulík Jano) na geho dussu to wiznal, že slissal od neho ((SLATINKA) 1676); d. na jazyku, na konci jazyka sedí človek je pred smrťou: když dussa na gaziku sedi (GŠ 1758); kdys gus dusa na koncu gazyka sedy (SJ 18. st);
x. expr vypustiť, vypľuvať d-u zomrieť: swu bydnu dussu wipustil (RW 1702); czo by na to wssetczi Zidie sweczili a dusse swe wipluwali, to niedoswecza (ČACHTICE 1737); potvrdiť, potvrdzovať, zapečatiť d-ou (za)dušiť sa: chcze dussy swu potwrdyty, ze jaczmenem zaplatyl (LIPTOV 1588 E); nasso prawo podle testamentu to pol echtle Gregoriczskoske tak yako mudry a oppatrny pan Ziman zostawil, to y swogou dussow zapeczetil (JELŠAVA 1602 E); dušu potwrďoval, že jak živý krvi tak peknej nevídal (ASL 1701); položiť d-u na čo, oznámiť a zoznať k svojej d-i, povedať, oznamovať na svoju d-u čo (od)prisahať: oni su na to swu dussy a prissechu polozyli (ŽABOKREKY 1572); aby na swu dussi powiedal, dal-li mu (peniaze) (BREZNO 1609); odebrane swedomj stranj zachowanj rodjczuow od spolusauseduw, kterizto pod prisahu k were a k dussj sweg oznamilj a seznalj, ze Jano Billay poctiwe gest splozenj (ŽILINA 1622); oznamugeme na nassu dussu, že (ĽUBOVEC 1691)
3. ľudská bytosť, človek: powaž, dusse werna krestianska (TC 1631); ja nevolná duše musím naríkat (ASL 1672); abich k večnéj mnohích pobožních duší skáze príležitosť ňedala (BR 1785)
L. ucinenj gest czlowek z hlinj, z blata w ziwuci dusj (Káz 18. st) v živú ľudskú bytosť
4. obyvateľ, poddaný: nech račy W. Oswycenost nedopustit nam takowyto kwalt na nassych dussach robyt (BÁNOVCE n. B. 1712)
5. dôverné oslovenie blízkeho človeka:
L. dagže mi, dussa moga, trossku (KRUPINA 1740); amor dictoval, lásku spisoval, duša moja (ASL 1770-90)
6. hlavný činiteľ, základ: poradek dussu wssech weczy se nazywa (ZÁBORIE 1714)
7. dreň; život, schopnosť vegetovať: (hrdza) dussu, wlhkost potrebnu zrostlinam witahuge (PR 18. st); -ička dem expr
1. k 1: ma dussička we dne y w nocy wždy po tobe tužj (PoP 1723-24)
2. k 2: ja svoji dušičku v ochranu porúčím (ASL 1560/ 1603-04); porucza dussycžku swogu milemu Panu Bohu (KRUPINA 1694); abi za mau dussičku msse swate služil (P. BYSTRICA 1729)
L. dussičku swou wipustil (BREZOVIČKA 1626) skonal, zomrel
3. k 3: dussičko werna krestianska (TC 1631); (Adalbert) pasel dussiczkj slowem božim (Káz 18. st)
4. k 5: zdrawi dobreho winsugem, moga mila dusicka (RADVAŇ 1694); Aničko, dušičko, daj trošku (PV 1762)
5. Dušičky pomn
L. deň Dušičiek pamiatka na zomretých (2. 11.): o dni wšech wernich dušiček (Le 1730)

Duša_1 Duša Duša_2 Duša
duša
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) duša vietor, hľa, dobrý vietor, moja duša ma volá. Tri krásne kačice sa
G (bez) duše pohľadom preniknúť až do hĺbky duše . Darka najskôr pomaličky, potom
D (k) duši raz za týždeň nedopraje svojej duši dych Boha, občerstvenie milosťou
A (vidím) dušu videl presvitať jej spriaznenú dušu .“ Naozaj chcete počuť, ako sa
L (o) duši nízke, rýdzo materialistické v duši milovníka krásnych vecí a trofejí
I (s) dušou Laco Hanniker, rybár telom aj dušou . Fanatik, ktorý ryby nielen chytá,
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) duše 79, kedy sa len najodvážnejšie duše odvažovali vyjadriť sa po
G (bez) duší hlavnými lovcami robotníckych duší , z ktorých sa snažia zostaviť
D (k) dušiam večné odpočinutie všetkým úbohým dušiam ,“ bezmyšlienkovito odvetil biskup
A (vidím) duše sme si uložili v nebi dve vzácne duše . Pán nám dovolil mať dvoch
L (o) dušiach Slávnosť zanechala hlboký dojem v dušiach všetkých prítomných. V homílii
I (s) dušami navrávalo, že budú spriaznenými dušami . Obaja už počas krátkeho života

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko DUŠA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 78×, celkový počet lokalít: 26, najčastejšie výskyty v lokalitách:
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 9×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 9×;
JEŠKOVA VES, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 8×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 4×;
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 4×;
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 4×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 4×;
ŽABOKREKY NAD NITROU, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 3×;
BÁNOVCE NAD BEBRAVOU, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 3×;
PODUNAJSKÉ BISKUPICE (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

duše a svojho tela âme et de son corps
ktorý je v duši qui est dans l'âme
moja úbohá duša ho ma pauvre âme l'
mŕtvola, ktorej duša je cadavre dont l'âme est
pre dušu a srdce pour l'âme et le coeur
siedmom poschodí jeho duše septième étage de son âme
úbohá duša ho čaká pauvre âme l'attend
že im horí duša que l'âme leur brûle
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu