družba1 -u mn. -ovia m. mládenec sprevádzajúci mladuchu al. družičku pri svadobnom obrade ap.: ísť za d-u
družba2 -y -žieb ž.
1. priateľstvo: pripijeme si na našu d-u
2. prospešné prac. a spoloč. styky inštitúcií, orgánov ap.; dohoda o nich: d. medzi školou a závodom
□ mať d-u s niekým;
družobný príd. k 2: d. ústav; d. večer
družba -bu pl. N -bovia m. (osoba)
družba -by -žieb ž. (priateľstvo)
družba1 -bu pl. N -bovia m. ▶ predstaviteľ slobodných mládencov a zástupca ženícha na svadbe, majúci určité povinnosti (pozývanie hostí, prednášanie svadobných rečí a vinšov a pod.): prvý, starší, predný d. ktorý vedie mladuchu k sobášnemu obradu; ísť niekomu za družbu; nevestu viedol prvý d.; družbovia sa podperili; Dal družbom znamenie, že sa svadba môže začať. [M. Zelinka]
družba2 -by -žieb ž. 1. ▶ priateľské styky, vzťahy; syn. priateľstvo: nezištná d.; d. národov, medzi národmi; pripiť si na našu družbu; Také vzácne im boli chvíľky družby s priateľmi, ktorých dávnejšie nevideli. [A. Lacková-Zora] □ Trať družby železničný úsek Žilina - Košice - Čierna nad Tisou, ktorý bol v rokoch 1946 – 1955 zdvojkoľajnený 2. ▶ prospešné pracovné al. spoločensko-kultúrne partnerstvo inštitúcií, miest a pod. obyč. na základe dohody; dohoda o tom: d. medzi školami, mestami; uzavrieť družbu s podnikom, s partnerskou organizáciou; nadviazať družbu so susednými krajinami □ mať družbu s niekým priateliť sa (o inštitúciách, o mestách a pod.)
družba p. priateľstvo
priateľstvo vzťah, aký je medzi priateľmi • kamarátstvo: medzi chlapcami vládlo priateľstvo, kamarátstvo • družba: družba medzi mestami • družnosť: jeho charakteristickou vlastnosťou bola družnosť • bratstvo: bratstvo národov • zastar.: súdružstvo • súdružskosť; známosť (užší spoločenský vzťah): nadviazať známosť • vzájomnosť
družba1, -u m. mládenec sprevádzajúci mladuchu al. družičku pri svadobných obradoch; prvý d. ktorý vedie mladuchu k oltáru;
družbovský príd.: d-á pieseň
družba2, -y, -žieb ž. priateľstvo: d. medzi národmi, d. národov, d. robotníkov a roľníkov
družba m. (držba) csl mládenec s poprednou funkciou na svadbe: Na svadbu pozívau̯ držba (V. Lom MK); Družbovie volajú na svaďbu (Kociha RS); Družbofci na paličke mali mrvánek, ked išli na sobáš (Zeleneč TRN); Kresni śe žeňil, ta me za družbu volal (Torysa SAB) L. první družba (Bacúch BRE, Šurany NZ), predňí družba (Kraľovany DK), prenní družba (V. Rovné BYT), starši družba (Dl. Lúka BAR) - mládenec, ktorý viedol mladuchu k sobášu; mlatši družba (Torysa SAB, Dl. Lúka BAR) - pomocník prvého družbu
držba p. družba
družba m 1. mládenec sprevádzajúci mladuchu al. družicu pri svadobných obradoch: wi tohoto družbu wihledawati a žadati budete (BAg 1585); po tom (mládenec) nezasnubuge gj (pannu, vdovu) sobe potagemne, ale pracuge (:stara se o nj gako milostnjk, fragyr:) u otce a matky anebo u ochrancuw a pokrwnjch skrze snubcuw (:družbow:) (OP 1685); kde sau wassy swatowe, kde druzbowe (AgS 1708); x. pren zármutok a žalost na tomto swadebnem weselj bjl družbem (VP 1764) účastníkom 2. spoločník, druh: Yan Krstitel, ten predchudce a družba Sina božiho (BOCA 1678 E) P. atpn cum Beche, fratre Drusba ( 1075/ 1217 CDSl)