Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

družba1 -u mn. -ovia m. mládenec sprevádzajúci mladuchu al. družičku pri svadobnom obrade ap.: ísť za d-u


družba2 -y -žieb ž.

1. priateľstvo: pripijeme si na našu d-u

2. prospešné prac. a spoloč. styky inštitúcií, orgánov ap.; dohoda o nich: d. medzi školou a závodom

mať d-u s niekým;

družobný príd. k 2: d. ústav; d. večer

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
družba ‑u mn. ‑ovia m.; družbovský
družba ‑y ‑žieb ž.; družobný

družba -bu pl. N -bovia m. (osoba)

družba -by -žieb ž. (priateľstvo)

družba1 -bu pl. N -bovia m. ▶ predstaviteľ slobodných mládencov a zástupca ženícha na svadbe, majúci určité povinnosti (pozývanie hostí, prednášanie svadobných rečí a vinšov a pod.): prvý, starší, predný d. ktorý vedie mladuchu k sobášnemu obradu; ísť niekomu za družbu; nevestu viedol prvý d.; družbovia sa podperili; Dal družbom znamenie, že sa svadba môže začať. [M. Zelinka]

družba2 -by -žieb ž. 1. ▶ priateľské styky, vzťahy; syn. priateľstvo: nezištná d.; d. národov, medzi národmi; pripiť si na našu družbu; Také vzácne im boli chvíľky družby s priateľmi, ktorých dávnejšie nevideli. [A. Lacková-Zora]Trať družby železničný úsek Žilina - Košice - Čierna nad Tisou, ktorý bol v rokoch 1946 – 1955 zdvojkoľajnený
2. ▶ prospešné pracovné al. spoločensko-kultúrne partnerstvo inštitúcií, miest a pod. obyč. na základe dohody; dohoda o tom: d. medzi školami, mestami; uzavrieť družbu s podnikom, s partnerskou organizáciou; nadviazať družbu so susednými krajinamimať družbu s niekým priateliť sa (o inštitúciách, o mestách a pod.)

-ba/681253±60320 11.65: substantíva m. živ. N sg. 829→1038
+29
−50
Kotleba/442 družba/223→231
+4
−3
Drogba/130 Aba/0→108
+16
−27
Korba/0→77
+10
−17
tlčhuba/34 Svíba/0→16
+0
−2

družba p. priateľstvo


priateľstvo vzťah, aký je medzi priateľmi • kamarátstvo: medzi chlapcami vládlo priateľstvo, kamarátstvodružba: družba medzi mestamidružnosť: jeho charakteristickou vlastnosťou bola družnosťbratstvo: bratstvo národovzastar.: súdružstvosúdružskosť; známosť (užší spoločenský vzťah): nadviazať známosťvzájomnosť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

družba1, -u m. mládenec sprevádzajúci mladuchu al. družičku pri svadobných obradoch; prvý d. ktorý vedie mladuchu k oltáru;

družbovský príd.: d-á pieseň


družba2, -y, -žieb ž. priateľstvo: d. medzi národmi, d. národov, d. robotníkov a roľníkov

družba m. (držba) csl mládenec s poprednou funkciou na svadbe: Na svadbu pozívau̯ držba (V. Lom MK); Družbovie volajú na svaďbu (Kociha RS); Družbofci na paličke mali mrvánek, ked išli na sobáš (Zeleneč TRN); Kresni śe žeňil, ta me za družbu volal (Torysa SAB)
L. první družba (Bacúch BRE, Šurany NZ), predňí družba (Kraľovany DK), prenní družba (V. Rovné BYT), starši družba (Dl. Lúka BAR) - mládenec, ktorý viedol mladuchu k sobášu; mlatši družba (Torysa SAB, Dl. Lúka BAR) - pomocník prvého družbu


držba p. družba

družba m
1. mládenec sprevádzajúci mladuchu al. družicu pri svadobných obradoch: wi tohoto družbu wihledawati a žadati budete (BAg 1585); po tom (mládenec) nezasnubuge gj (pannu, vdovu) sobe potagemne, ale pracuge (:stara se o nj gako milostnjk, fragyr:) u otce a matky anebo u ochrancuw a pokrwnjch skrze snubcuw (:družbow:) (OP 1685); kde sau wassy swatowe, kde druzbowe (AgS 1708);
x. pren zármutok a žalost na tomto swadebnem weselj bjl družbem (VP 1764) účastníkom
2. spoločník, druh: Yan Krstitel, ten predchudce a družba Sina božiho (BOCA 1678 E)
P. atpn cum Beche, fratre Drusba ( 1075/ 1217 CDSl)

Družba Družba
družba
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) družba
G (bez) družbu
D (k) družbovi
A (vidím) družbu
L (o) družbovi
I (s) družbom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dvaja) družbovia
G (bez) družbov
D (k) družbom
A (vidím) družbov
L (o) družboch
I (s) družbami

družba
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) družba
G (bez) družby
D (k) družbe
A (vidím) družbu
L (o) družbe
I (s) družbou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) družby
G (bez) družieb
D (k) družbám
A (vidím) družby
L (o) družbách
I (s) družbami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu