drieň -a m. ker al. nízky strom so strapcami žltých kvietkov a podlhovastými červenými plodmi, bot. Cornus mas;
drieňový príd.
drieňový -vá -vé príd.
drieňový -vá -vé príd. ▶ vzťahujúci sa na drieň; pochádzajúci z drieňa; urobený z drieňa: d. porast; drieňové kry; drieňové drevo; hrubá drieňová palica
drieň, -a m. druh kra; bot. d. obyčajný (Cornus mas);
drieňový príd.: d-é drevo
drieň i drienec m. strsl, zsl druh kra, bot. drieň obyčajný (Cornus mas): Keď mu treba zubi (do hrablí), zase misí tájzď na drieňa (Čačín BB); Drienke rastú na drieňe (Kociha RS); Chlapci si samí robili udice z visušeného driénu (Trakovice HLO); drinec (Trstín TRN); drieňový príd.: Drianoví cepíg je najlepší, bo vitríme dĺho (Rákoš REV); drínové drevo (Lukáčovce HLO) L. drínová zima (Lukáčovce HLO) - veľmi tuhá (býva vraj vtedy, keď kvitne drieň)
drieňový p. drieň