držiteľ -a mn. -ia m. kto má, vlastní niečo: d. panstva majiteľ; d. rekordu;
držiteľka -y -liek ž.;
držiteľský príd.
držiteľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
držiteľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. 1. ▶ kto niečo má, vlastní, kto sa stal majiteľom, vlastníkom niečoho (obyč. na základe nejakého rozhodnutia): d. vodičského preukazu; d. cestovného, zbrojného pasu; d. motorového vozidla; d. svetového rekordu; d. titulu majstra sveta; d. doktorátu; d. vojenskej hodnosti; d. obligácií, akcií; d. licencie; d. Oscara výročnej ceny americkej Akadémie filmového umenia a vedy; Je držiteľom mnohých uznaní, medailí. [Vč 1977]; pren. d. moci 2. práv. ▶ fyzická al. právnická osoba, ktorá s vecou nakladá ako s vlastnou, ktorá má niečo v držbe: oprávnený, neoprávnený d. kto má niečo v oprávnenej, neoprávnenej držbe; držitelia obecného, cirkevného majetku; d. panstva ▷ držiteľka -ky -liek ž.
držiteľ p. vlastník
vlastník kto niečo vlastní: vlastník pôdy, kapitálu • majiteľ: majiteľ obchodu • držiteľ: držiteľ panstva • pán: kto je pánom záhrady • hovor. gazda: tá vec nemá gazdu • zastar. majetník • zastar. zemko (vlastník pôdy) • nositeľ: nositeľ vyznamenania
držiteľ, -a, mn. č. -lia m. kto má, vlastní niečo: d. majetku, moci;
práv. kto s vecou nakladá ako so svojím vlastníctvom; šport. d. rekordu, majstrovského titulu;
držiteľka, -y, -liek ž.;
držiteľ m vlastník, majiteľ: wsseczko ma rozdieleno byti tak gednemu drziteli yak druhemu (ŽILINA 1565); to dokonaly mezy sebau, žeby držitele gedneg y druheg strany tohože richtarstwy po rocze vrad richtarsky na sebe berucze všecky povinnosty vikonavaly (STREČNO 1669 E); slavneho panstvi Beckovského držitelom (HALUZICE 18. st LP); porculator: svin držitel (LD 18. st) chovateľ