dora dory dor ž.
Dora Dory Dor ž.
Dora Dory Dor ž. ⟨VM⟩ 1. ▶ domácka podoba ženského mena Dorota 2. expr. ▶ dora nešikovné dievča, nešikovná žena (často v nadávkach): och, ty d.!; dávaj pozor, ty d., veď to rozbiješ!
Dora Dory ž.
časť obce Buzitka;
Dorčan -na pl. N -nia m.;
Dorčanka -ky -niek ž.;
dorský -ká -ké príd.
Dorota -ty Dorôt ž. ⟨gr.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno ◘ parem. Dorota fúka do plota (6. februára) ▷ dom. Dora Dory Dôr/Dor, Dorica -ce Doríc, Dorina -ny Dorín, Doriša -še Doríš, Doruľa -le Dorúľ; zdrob. Dorotka -ky -tiek, Dorka -ky -Doriek, Dorinka -ky -niek, Doruľka -ky -liek
Izidora -ry -dor ž. ⟨gr.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ dom. Iza Izy Íz, Dora Dory Dor; zdrob. Izidorka -ky -riek
Dora, -y ž. hypok. k menu Dorota;
pren. prezývka al. nadávka hlúpej žene (niekedy chápané už ako apelatívum a pís. i dora): hlúpa, bláznivá D.; Naozajstná Dora — sprostá. (Kuk.)
dora ž. 1. strsl, zsl prezývka al. nadávka hlúpej žene: Taká sprostá dora (Prievidza); Ti doro jakási! (Brodské SKA); To taká zvedavá dora (Kameňany REV) 2. strsl, miest. vsl hrubé črevo z brava naplnené krúpovou al. inou kašou: Urobili sťe už aj doru? (Hliník n. Hron. NB); To hrubuo črevo sa volá dora (Pečenice LVI); Dupna kiška śe volala dora (Dl. Lúka BAR) F. dora z macom sa mi už bijú, musín si voľačo zahriznúť (Pukanec LVI) - škŕka mi v žalúdku od hladu