dolomit -u m. hornina použ. v stavebníctve a hutníctve;
dolomitový, dolomitický príd.
dolomiť -mí -mia dolom! -mil -miac -mený -menie dok.
dolomiť sa -mí sa -mia sa dolom sa! -mil sa -miac sa -mený -menie sa dok.
dolomit -tu pl. N -ty m.
dolomit -tu pl. N -ty m. ⟨VM⟩ 1. miner. ▶ bezfarebný, biely, sivý, ružový, hnedý priehľadný nerast so skleným až perleťovým leskom, uhličitan horečnato-vápenatý (podľa francúzskeho geológa D. G. de Dolomieu): ložiská dolomitu 2. geol. ▶ rozšírená jemnozrnná až strednozrnná hornina používaná v metalurgii, v chemickom priemysle, v poľnohospodárstve: chočský d.; ťažiť dolomity
dolomit -u m. ‹VM›
1. sivobiely al. rozlične sfarbený klencový nerast, podvojný uhličitan vápnika a horčíka (podľa franc. geológa D. G. de Dolomieu)
2. geol. sedimentárna hornina zložená z dolomitu a vápenca na výrobu žiaruvzdorného tovaru, ako ozdobný kameň a pod.;
dolomitový, dolomitický príd.: geol. d-ický vápenec obsahujúci prevažne vápenec a v menšej miere dolomit; d-ový piesok vzniknutý rozpadom dolomitov; stav. d-é obkladové dosky vyrobené z dolomitu
dolomiť, -í, -ia dok.
1. (čo) celkom zlomiť: Či chcete nalomenú trstinu dolomiť? (Kuk.)
2. expr. (koho, čo) zničiť, doraziť, dokaličiť: Dievka moja, nuž či si to žiadaš, aby ma dolomil a musela si ma opatrovať, žobráka? (Taj.) Maško má influenziu, keď je taký dolomený. (Taj.)
|| dolomiť sa celkom sa zlomiť; pren. Jeho slabý duch dolomil sa vcele (Záb.) celkom podľahol
dolomit, -u m. min. uhličitan vápenatohorečnatý;
dolomitový, zried. i dolomitický príd.: d. vápenec, d-á pôda
dolomiť dok. 1. celkom zlomiť niečo: Nalomenú haluz veter dolomil (Bošáca TRČ) 2. expr. polámať niekoho: Ako kceu̯ odhamuvať, zajalo ho pot koľeso i tam dolomilo (Dol. Lehota DK) 3. expr. dobiť: Tag ho dolomil, že ledvíc stál zo zemi (Revúca)
dolamovať p. dolomiť
dolomiť dk dokončiť lámanie, celkom zlomiť: (Boh) trstini nalomene nedolomi (TP 1691); služebnik trnj nalomene nedolomy (Le 1730); dolamovať ndk: trstinj nalomeneg nedolamuge (CS 18. st)