dokument -u m.
1. význ. listina (úr. rázu), doklad: historický d.; predložiť d-y
2. svedectvo, dôkaz, doklad: d. priateľstva, vernosti
dokument -tu pl. N -ty I -tmi m.
dokument -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ dôležitá (úradná) listina; syn. doklad: právny d.; medzinárodný d. o ľudských právach; kópie archívnych dokumentov; falšovanie osobných dokumentov; vybavovať si cestovné dokumenty; skartovať dokumenty; Všetko bolo správne zúradované, v dokumentoch by ste chybu nenašli. [P. Andruška] 2. ▶ materiál zachytávajúci istú skutočnosť a slúžiaci ako prameň informácií: filmový, televízny, literárny d.; archívne, historické dokumenty; súbor písomných dokumentov; vystavovať fotografické dokumenty z vietnamskej vojny; Vrýva si do pamäti slová i choreografické prvky. Skladá dokument dosiaľ živého ľudového umenia. [B. Poliaková] 3. ▶ preukázaný dôkaz o niečom; syn. svedectvo, doklad: d. vďaky, lásky, priateľstva, vernosti; Báseň je aj otrasným dokumentom pocitu viny. [KŽ 1962]
dokument -u m. ‹l›
1. dôležitá (úradná) listina, právny doklad, osvedčenie; preukaz totožnosti (cestovný pas, legitimácia a pod.)
2. doklad svedčiaci o určitej skutočnosti al. slúžiaci ako prameň informácií (kniha, článok, archívne materiály, obrazy, filmy a pod.);
dokumentový príd.
doklad 1. preukazná listina: osobné doklady • dokument: predložiť dokumenty • osvedčenie (písomný doklad s úradným potvrdením niečoho): osvedčenie o štátnom občianstve • potvrdenie: vystaviť potvrdenie o zaplatení • potvrdenka: preukázať sa potvrdenkou • preukaz (doklad obsahujúci dôležité údaje): vodičský preukaz • preukážka (doklad, ktorý o niečom svedčí, na niečo oprávňuje): preukážka na zľavu cestovného • legitimácia (doklad, ktorým sa preukazuje totožnosť, členstvo a pod.): občianska legitimácia • vysvedčenie (doklad potvrdzujúci istú skutočnosť): lekárske vysvedčenie • certifikát: zdravotný certifikát • zastaráv. písmo: mať písma v poriadku • hovor. papier: osobné papiere • kniž. zastar. svedectvo • zastar. kvitancia • hovor. pejor. bumážka
2. čo ukazuje pravdivosť istej skutočnosti • dôkaz: ten čin je dokladom, dôkazom jeho vernosti, oddanosti • potvrdenie • prejav: prejav lásky • dokument: dokument priateľstva • ilustrácia: uviesť ako ilustráciu • kniž. svedectvo: svedectvo pracovitosti
dokument p. doklad 1, 2
zdroj miesto, odkiaľ sa niečo čerpá, získava, z čoho niečo vychádza; čo spôsobuje vznik, jestvovanie niečoho: vodný zdroj, zdroj energie, zdroj príjmov; zdroj starostí • prameň: liečivý prameň, naftový prameň; prameň informácií • žriedlo: horúce, termálne žriedlo; žriedlo bohatstva, poznania • kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti • ohnisko: ohnisko nákazy • pôvodca: pôvodca nešťastia • pôvod: pôvod príjmov • doklad • dokument: historické doklady, dokumenty • základ: nájsť spoľahlivý základ
p. aj základ 3
dokument, -u m. listina al. iná vec, ktorou možno niečo dokázať, doložiť; historická pamiatka; významné uznesenie politických a vládnych orgánov; svedectvo, preukaz, dôkaz: osobné, rodinné, vojenské, cestovné d-y; predložiť d-y; historický, vládny úradný d.; d-y z X. sjazdu KSČ; d. strany vyznamné uznesenie; falšovanie d-ov; pren. d. vďaky, lásky, priateľstva prejav, dôkaz
dokument m., obyč. mn. č. dokumenty i dokumentá 1. csl doklady (osobné, cestovné a pod.): Iďie do Ameriki za robotou, dokumenti už má (Návojovce TOP); Ňepuśčiľi ho prez hraňicu, bo ňemal f poratku dokumenta (Terňa SAB) 2. zried. argumenty, dôkazy, údaje: Predňeź nam teras ti svojo dokumanta! (Haniska PRE) F. šandare vibiraľi z ňeho fšeľijake dokumenta (Studenec LVO) - vyšetrovali ho
dokument m, dokumentum s lat adm listina al. iný písomný doklad, ktorým možno niečo dokázať, doložiť: negsem pouinen bez penez z ruku pustit (zeme), na ktere mam y documenta (TRENČÍN 1614); primnozilo se (jahniat), ktere podle allegowaneho documentu do prigemu beru (BÁNOVCE n. B. 1733); dokument jarmečny od cisare Ferdinanda II. (V. ŠARIŠ 1773) úradné povolenie konať jarmok