dobyvateľ -a mn. -ia m. kto niečo dobýva, podmaňovateľ: d-ia Ameriky;
dobyvateľský príd.: d-á výprava;
dobyvateľsky prísl.
dobyvateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
dobyvateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. ▶ kto niečo dobýva, získava bojom, násilím, úsilím, premožiteľ: nepriateľský d.; vesmírny d.; Karol vošiel do dejín Európy ako veľký dobyvateľ a obnoviteľ starého rímskeho cisárstva. [M. Kučera]; Taký športovec je dobyvateľ našich čias. [J. Blažková] ▷ dobyvateľka -ky -liek ž.
dobyvateľ kto niečo dobýva • podmaniteľ • podmaňovateľ (kto si niekoho al. niečo podmanil): dobyvatelia, podmanitelia, podmaňovatelia Ameriky • zastar.: dobyvač • dobývač (Kalinčiak, Hviezdoslav)
dobyvateľ, -a, mn. č. -lia m. kto niečo dobýva, podmaňovateľ: d. sveta;
dobyvateľka, -y, -liek ž.;
dobyvateľský príd.: d-á výprava, d-é vojny, d-é plány
dobyvateľ, dobývač m kto niečo dobýva, útočník: oppugnator: dobywatel, obléhač zámku; expugnator: dobywatel z mocu; mesto dobjwač; impugnator: dobywač, naproty bogownjk (KS 1763)