diplomacia -ie ž.
1. činnosť št. orgánov pri realizácii zahraničnopolitických cieľov rokovaním; dipl. personál: úspech našej d-ie
2. umenie rokovať a udržiavať medzinár., ľudské ap. vzťahy: vyznať sa v d-ii; ženská d.;
diplomat -a m.
1. kto je poverený zastupovať štát v medzinár. stykoch: slovenský d. v OSN
2. kto sa vyzná v zaobchádzaní s ľuďmi: je to d.;
diplomatický príd.: d. zástupca, d-é styky; d-á štylizácia opatrná, vyhýbavá;
diplomaticky prísl.: d. pôsobiť; d. volené slová;
diplomatickosť -i ž.
diplomatický [d-t-] -ká -ké príd.
diplomatický1 [d-t-] -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s diplomaciou, zahraničnopolitickou činnosťou štátnych orgánov; syn. štátnický: diplomatická nóta; diplomatické zastúpenie v dohodnutých krajinách; nadviazať, prerušiť diplomatické styky; vyvíjať d. tlak; vyvolať d. konflikt, škandál 2. ▶ súvisiaci s diplomatom, zástupcom štátu v medzinárodných stykoch: d. zastupiteľ; d. zbor; d. pas; d. personál; diplomatická služba; diplomatické zastupiteľstvo; diplomatická pošta; diplomatické orgány; diplomatické vozidlá; diplomatická štvrť hlavného mesta; ponúknuť, obsadiť d. post; rešpektovať, nerešpektovať d. protokol □ diplomatické kruhy diplomati 3. 2. st. -kejší ▶ schopný prezieravo, obozretne postupovať pri rozličnom konaní; syn. taktický: d. takt; uplatniť d. talent; používať diplomatické triky, ťahy; uprednostniť diplomatickejšie riešenie
diplomatický2 [d-t-] -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s diplomatikou; syn. listinný: diplomatické oddelenie archívu; zbierkové materiály diplomatickej povahy pre prezenčné štúdium
diplomatický1 príd. k diplomacia, k diplomat
1. týkajúci sa činnosti diplomatov: d-é styky; d. zástupca predstaviteľ štátu poverený jeho zastupovaním v inom štáte al. pri medzinárodnej organizácii; d. zbor oficiálni členovia diplomatických misií poverení v tom istom štáte; d. protokol pravidlá medzinárodnej zdvorilosti pre styk s diplomatickými zástupcami iných štátov; d-á imunita
2. obratný, prezieravý, šikovný: d-á odpoveď vyhýbavá;
diplomaticky1 prísl.;
diplomatickosť -ti ž.
diplomatický2 príd. ‹g› k diplomatika
1. zastar. listinný
2. odb. riadiaci sa zásadami diplomatiky: d-é vydanie textu zachovávajúce všetky podrobnosti predlohy, paleografické
3. d-á minuskula ozdobné písmo používané v európ. listinách 10. – 12. stor.;
diplomaticky2 prísl.
diplomatický p. opatrný, vyhýbavý
opatrný ktorý dáva pozor, aby sa nestalo niečo nepriaznivé; svedčiaci o opatrnosti (op. neopatrný) • obozretný • ostražitý: opatrný, obozretný vodca; opatrné, ostražité pohyby divej zveri; byť opatrný, obozretný vo vzťahu k niekomu • bedlivý • bdelý • pozorný (ktorý dáva pozor, neprestajne sleduje niečo): bedlivý, pozorný strážca; bedlivé, pozorné zaobchádzanie s pacientom • hovor.: diplomatický • taktický (postupujúci premyslene, bez rizika): diplomatické, taktické vyčkávanie • pejor. opatrnícky (prepiato al. vypočítavo opatrný): opatrnícky postup, opatrnícke výhovorky • prezieravý • rozvážny • kniž. prozreteľný • zastaráv. rozšafný (spojený s rozvahou, s predvídaním budúcich následkov a pod.): prezieravý, rozvážny štátnik; prozreteľné, rozšafné konanie; rozšafný gazda • uvážlivý • zdržanlivý (spojený s rozumovou analýzou; neprejavujúci naplno svoje názory, city; op. unáhlený): uvážlivé, zdržanlivé výroky; uvážlivé, zdržanlivé správanie
vyhýbavý ktorý sa vyhýba, ktorý uhýba; svedčiaci o tom (op. priamy) • uhýbavý: vyhýbavé, uhýbavé správanie; uhýbavé pohľady • diplomatický • taktický (vyhýbavý s istým zámerom) • nepriamy: diplomatická, taktická, nepriama odpoveď
diplomácia, -ie ž.
1. časť právnej vedy o medzinárodnom práve: študovať d-iu;
pren. často pejor. obratné a prefíkané počínanie, opatrnosť: Bez diplomacie ti to, braček, nejde. (Rys.)
2. sbor osôb zastupujúcich štát v medzinárodných stykoch: sovietska, zahraničná d.;
diplomat, -a m. úradná osoba splnomocnená zastupovať štát v medzinárodnom styku, štátnik;
pren. často pejor. kto vie obratne zaobchádzať s ľuďmi, vypočítavý, prefíkaný, opatrný človek: byť dobrým, zlým d-om;
diplomatka1, -y, -tiek ž.;
diplomatický1 príd. súvisiaci s diplomaciou: d. zástupca, d. sbor, d-á služba, d-á činnosť, d-á misia, d-é auto; nadviazať, prerušiť d-é styky; d-á reč používaná v medzinárodnom styku; pren. d-á odpoveď vyhýbavá, chytrácka, opatrná;
diplomaticky prísl.;
diplomatickosť i diplomatičnosť, -ti ž. diplomatický ráz
diplomatika, -a ž. pomocná historická disciplína skúmajúca historickú cenu a pravosť starých listín;
diplomatický2 príd.: d-é oddelenie archívu listinné; d-é vydanie listiny, starej knihy zhodujúce sa úplne s predlohou;
diplomatik, -a, mn. č. -ci m. vedec zaoberajúci sa diplomatikou, znalec starých listín