dialóg -u m. rozhovor, op. monológ: nadviazať d.; dramatický d.; d. medzi koalíciou a opozíciou;
dialogický, dialógový príd.: d-é časti diela
dialóg [d-] -gu pl. N -gy m.
dialóg [d-] -gu pl. N -gy m. ⟨gr.⟩ 1. ▶ rozhovor medzi dvoma al. viacerými osobami; op. monológ: rozumný, plodný d.; krátky, dlhý d.; spontánny d.; pokračovať v dialógu; zamiešať sa do dialógu; nočné rozhlasové, televízne dialógy s osobnosťami; dialógy Lasicu a Satinského; Nemala som skúsenosti s flirtmi, s nejakým mileneckým dialógom. [R. Sloboda]; pren.: Poézia je večný dialóg básnika a jeho múzy. [P. Bunčák]; lit. dramatický d. základný prostriedok štruktúry dramatického textu 2. ▶ slovná argumentácia dvoch al. viacerých ľudí, často s rozdielnymi názormi; syn. debata, diskusia: viesť konštruktívny, korektný, kultúrny d.; mať, nemať záujem na dialógu; politický d. v rozhlase, v televízii; vyzvať opozíciu na aktívnejší d.; U nás doma sa ani nedá nadviazať dialóg, lebo sa navzájom nepočujeme. [A. Hykisch] 3. ▶ oficiálny rozhovor (obyč. na úrovni štátov) vedený s istým cieľom, zväčša zameraný na dosiahnutie istej dohody: partneri na d.; d. odborov a vlády; zdôrazňovať význam dialógu medzi susednými štátmi; rusko-americký d. o obmedzení strategických zbraní; d. medzi Slovenskom a Európskou úniou 4. filoz. ▶ samostatný žáner filozofickej a esejistickej literatúry (naplno rozvinutý Platónom), v ktorom sa hľadanie pravdy odvíja v usmerňovanom rozhovore: Sokratove dialógy
dialóg -u m. ‹g›
1. rozhovor, hovor, obyčajne medzi dvoma osobami (op. monológ): dávať prednosť d-u pred konfrontáciou; lingv. forma jazykového prejavu, pri ktorom sa každá výpoveď adresuje priamo účastníkovi komunikácie a je obmedzovaná témou rozhovoru; div. základná zložka dramatického diela, ktorá v podobe vzájomných replík dvoch al. viacerých hovoriacich vytvára vývoj deja a odhaľuje charaktery postáv
2. lit. antický žáner filozofickej a esejistickej literatúry: platónsky d.;
dialógový príd.: div. d-á scéna výstup založený na dialógu; film. d-á listina (filmového scenára) súpis hovoreného textu filmu; výp. tech. d. režim typ prevádzky výpočtového systému, ktorý účastníkovi umožňuje vymieňať si s počítačom priamo otázky a odpovede;
dialogický príd.: d-á forma poviedky;
dialogicky prísl.;
dialogickosť -ti ž.
dialóg p. rozhovor
rozhovor zhováranie sa dvoch al. viacerých osôb: mať s niekým vážny rozhovor • hovor: tichý, veselý hovor; telefonický hovor • reč: dať sa s niekým do reči • dialóg: nadviazať dialóg • vrava (rozhovor viacerých ľudí): živá vrava utíchla • beseda (neoficiálny rozhovor): zastaviť sa u suseda na besedu • debata • diskusia • rozprava (slovná výmena názorov o istej veci): rušná, živá debata, diskusia; zapojiť sa do debaty, do diskusie; rozprava o návrhu zákona • dišputa • zastar. dišputácia (odborný rozhovor): filozofická dišputa, stredoveké dišputácie • rokovanie (oficiálne radenie sa): obchodné rokovanie • hovor. diškurz: ísť k priateľke na diškurz • konverzácia: spoločenská konverzácia • interview (rozhovor publicistu s významnou osobou určený na zverejnenie): poskytnúť interview • pohovor (rozhovor, ktorého cieľom je zistiť niečie vedomosti, názory a pod.): prijímací pohovor • zastar.: rozhovorka • rozprávka: zamiešať sa do rozhovorky, do rozprávky • zried. zhovorka (Zelinová) • expr. džavot (živý, bezstarostný rozhovor): džavot detí • expr. vravot (Vajanský) • expr. zried. vravor (Kukučín) • pren. hovor. pejor. gagot (nesúvislý hovor skupiny ľudí, najmä detí a žien)
dialóg [vysl. dya-], -u m. rozhovor dvoch osôb; div. dramatický d. rozhovor dvoch hercov v divadelnej hre;
dialogický príd.: div. d. rozhovor, d. štýl, d. výstup;
dialogičnosť i dialogickosť, -ti ž. vlastnosť divadelnej hry spočívajúca v prevahe dialogických foriem reči