diabol -bla m. nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla, zlý duch, čert, satan: pokušenie d-a;
pren. d. v ľudskej podobe zlý človek
● expr.: zlý ako d. veľmi; báť sa niekoho ako d-a veľmi; ísť, letieť, robiť ako d. rýchlo, intenzívne; akoby ho bol d. posadol, akoby bol d. doň vošiel rozzúril sa; byť, vystrájať ako d-om posadnutý zúriť; zvolávať všetkých čertov-d-ov preklínať; vyháňať čerta d-om pôsobiť na zlé zlým; čert ako d. všetko jedno; čert alebo d., čert-d. ktokoľvek; pokúšať d-a, d-ovi podávať ruku vystavovať sa nebezpečenstvu; čert, d. mu to pošepkal, našepkal, pošepol dostal zlú myšlienku; mať d-a v tele byť a) zlý b) temperamentný; d-om podšitý prefíkaný; pochodiť čertov-d-ov mnohých (a bezvýsledne);
diabolský príd.
1. k diabol: d-é pokušenie; d-á maska; expr. zlý, zlomyseľný: d. plán, d-á myšlienka
2. expr. prudký, divý: d-á vášeň; d. tanec;
diabolsky prísl.: d. sa zasmiať;
diablik -a mn. -ci/-ky m. zdrob.: začal ho pokúšať d.
diabol -bla pl. N -bli m.
diabol -bla pl. N -bli m. ⟨gr.⟩ 1. bibl. ▶ nadprirodzená stvorená bytosť, padlý anjel, pôvodca zla, zlý duch, protivník Boha a jeho plánu spásy, zvodca človeka; syn. satan, démon; op. anjel: d. ho pokúša; zvíťaziť nad diablom; Bože môj, diabol na mňa dýchol. [R. Sloboda]; Právnici ho poburovali. Bol presvedčený, že toto povolanie núti slúžiť aj diablovi. [Z. Gabriel]; U nás sa diabol spodobuje do človeka, je našepkávačom, pokušiteľom, ohováračom či odporcom. [LT 1998]; cirk. vyháňať diabla pomáhať postihnutému zbaviť sa zlého ducha 2. expr. ▶ človek s mnohými výraznými, obyč. zápornými vlastnosťami, veľmi priebojný, silný, prefíkaný a pod. (často v nadávkach); syn. čert: učinený d.; chladnokrvný d.; Bol to diabol, pašerák prvej triedy. [L. Ballek]; Nemôžem vidieť kostol, ani toho starého diabla vo farárskej kutni. [V. Švenková]; Ingam sa zvyčajne zmohol len na poznámku: Ty si diabol! [P. Andruška] 3. hovor. expr. ▶ (ako súčasť nadávok a zahrešení) vyjadruje hnev, nesúhlas, vyhrážanie: d. diabolský!; Čo do diabla v tej kotrbe nosíš? Alebo ju máš na parádu? [J. Papp]; Vraj hodváb prepúšťa vzduch. Diabla starého. [M. Zimková]; Na pálenku som sa hneval. Tá mi otca zabila. Bodaj ňou bol diabol v pekle oheň hasil! [L. Ťažký] ◘ fraz. ísť/letieť/robiť/jazdiť ako diabol a) intenzívne b) veľmi rýchlo; smeje/rehlí sa ako diabol škaredo, nepríjemne; zlý/zlostný/žiarlivý ako diabol veľmi; akoby bol [sám] diabol doň vošiel/vstúpil al. akoby ho bol diabol posadol náhle, bez predchádzajúceho varovania sa veľmi rozzúril; byť/vystrájať ako diablom posadnutý veľmi (často až nepochopiteľne) zúriť; čert alebo diabol ktokoľvek, hocikto; čert ako diabol všetko jedno; diabol to vezmi/ber na tom nezáleží; diabol mu to pošepol/pošepkal/našepkal podľahol zlej, nesprávnej intuícii, zlému vnuknutiu; diabol v ľudskej podobe al. stelesnený diabol zlý, nebezpečný človek; hrať poker s diablom pohybovať sa na nebezpečnej pôde, byť v nebezpečenstve, riskovať; [je to] dielo diabla nešťastie prinášajúca záležitosť, vec; nepokúšaj diabla! nevystavuj sa (zbytočne) nebezpečenstvu; chodiť od čerta k diablovi a) byť všade b) navštíviť mnohých (niekedy bezvýsledne); pokúšať diabla al. diablovi ruku podávať vystavovať sa nebezpečenstvu; posielať niekoho od čerta k diablovi zbytočne niekoho preháňať, často v snahe zbaviť sa ho; upísať/oddať sa diablovi celkom podľahnúť niekomu, niečomu; s čertom líha, s diablom vstáva a) je zlý b) ustavične nadáva; vyháňať čerta diablom odstraňovať jedno zlo druhým ▷ diablik2 -ka pl. N -ici/-iky A -kov/-ky m. zdrob. expr. k 2, 3: milý d.; Poď sem, maličký. Jazdíš ako diablik. [L. Ballek]; Diablik akýsi! [I. Habaj]; Mám ťa rada, ani neviem prečo, ty diablik, - povedala odrazu Neda. [L. Mináčová]; diablisko -ka pl. N -ká G -lisk s. i pl. N -kovia G -kov m.: d. staré!
diabol [ďia-] -bla m. ‹l < g›
1. náb. nadprirodzená bytosť nepriateľská človeku, v úlohe pokušiteľa a zvodcu, zosobnené zlo, pôvodne protivník, odporca Boha, satan
2. expr. živý, divý, zlý človek: hotový d.;
diabolský príd.; d-é zvody; expr. d. vynález zlý, zlovestný; d-á radosť zlomyseľná; d-á jazda rýchla, divá;
diabolsky prísl.: d. sa zasmiať
čert nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla • diabol (op. anjel): preobliecť sa za čerta, pokušenie diabla • satan • satanáš: pekelný satanáš • Antikrist (diabol ako protivník Krista) • pren. antikrist (zlý človek) • zlý duch • zloduch • pekelník • démon • lucifer • bes • ďas (obyč. v nadávkach): ký ďas ťa sem dovliekol • expr. rohatý • hovor. expr.: parom • šľak • fras (obyč. v kliatbach): nech ho parom uchytí; šľak to vzal; bodaj ho fras vzal • hovor.: anciáš • ancikrist (v kliatbach a nadávkach): anciáša, ancikrista tvojho • hovor. expr. helement (v nadávkach) • hovor. expr. beťah (v kliatbach a nadávkach) • zastar.: priepastník (Vansová) • rarach (Hurban) • kniž. zastar. zloboh (Dobšinský) • bibl. belzebub • náb. pokušiteľ: premôcť pokušiteľa • žart. krampus (Letz)
diabol p. čert
hocikto vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe osoby, ktorýkoľvek človek; nezáleží na tom, kto; expr. niekto bezvýznamný • hockto • ktokoľvek: prihlásiť sa môže hocikto, ktokoľvek; on nie je hockto • každý • ktorýkoľvek: na súťaži sa môže zúčastniť hocikto, každý; ktorýkoľvek z vás to mohol byť • expr.: kdekto • kadekto: kdekto, kadekto sa tam dostane • všelikto (vyjadruje mnohosť rozličných osôb): všelikto k nám prišiel gratulovať • hovor.: bárkto • bárskto: bárkto, bárskto by chcel o tom rozhodovať • ten alebo onen • ten či onen: pomôcť môže ten či onen • zried.: ledakto • ktolenkoľvek • nár.: lecikto • trebárskto • fraz.: čert alebo diabol • čert-diabol
diabol, -bla m.
1. podľa cirkevného a náboženského učenia zlá nadprirodzená bytosť, zosobnenie zla, nepriateľ človeka, zlý duch, čert, satan: zapredať sa, slúžiť d-ovi; d-om posadnutý; cirk. vyháňať d-a zbavovať zlého ducha; často v prirovnaniach, vo zvratoch, v porekadlách a prísloviach: zlý ako d. (o človeku) veľmi; čert ako d. oboje je rovnako zlé; vyháňať čerta d-om vhodne, primerane voleným prostriedkom, zlé zlým; kde d. nemôže, tam pošle babu (prísl.); báť sa niečoho ako d-a veľmi; bojí sa toho ako d. svätenej vody veľmi; s čertom líha, s d-om vstáva ustavične kľaje;
pren. o človeku veľmi zlých vlastností, o zlom, zlomyseľnom, zlostnom, krutom človeku: d. v ľudskej, v ženskej podobe;
2. hovor. označuje niekoho al. niečo neurčitého: čert alebo d. ktokoľvek; ký d., kýho d-a kto, čo, koho, čo; čert-diabol, čertadiabla bohviekto, ktoviečo, kdekto, kdečo, všelikto, všeličo: Vyhútali ešte i daň zo psov, daň od mäsa, za hájnika, čertadiabla, a vraj bude nám lepšie. (Tim.)
3. hovor. v niektorých spojeniach vyjadruje rozhorčenie al. kliatie: kýho d-a! čo, čože; d. to vezmi, vzal; do d-a;
diabolský príd. charakteristický pre diabla; zlý, zlomyseľný, krutý: d. smiech, úsmev; d-á maska; d. skutok, d. plán;
diabolsky prísl.: d. sa škeriť;
diabolstvo, -a str.
1. diabolské vlastnosti;
2. posadnutosť diablom: mať d. (Ráz.);
diablik, -a, mn. č. -ci/-ky m. zdrob.
1. malý diabol;
2. fam. živé, veselé, neposedné, nezbedné, samopašné dieťa;
diabliček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr.;
diablisko, -a str. i m. zvel.
ďábol p. diabol
ďabul p. diabol
diabol m. (ďábol, ďabul) 1. csl zlý duch, čert: Ďiabol ho zviedou̯ (Návojovce TOP); Kej si vipil, jak kebi bol donho dziabel stúpel (Trstie ILA); Ďabul ňeśpi, aľe vojuje (Dl. Lúka BAR) F. britki je jag ďabol (Žakarovce GEL) - veľmi odporný, škaredý; ja jich tak sperem jag ďabloch (Spiš. Podhradie LVO) - veľmi ich zbijem; taki je z ňeho robotňik jag z ďabla kosceľňik (Markušovce SNV) - zlý robotník; čihá naňho jag ďábel na hriešnu dušu (Bánovce n. Bebr.) - horlivo striehne; čert alebo ďiabol, to je jenno (Návojovce TOP) - niet medzi tým rozdielu; ďabol śe kruci (Kucany MCH) - o víre prachu na ceste; tá sa ani ďiabla nebojí (Likavka RUŽ) - nebojí sa nikoho; dobre dakedi i ďablu śviečki zapaľic (Žakarovce GEL) - poistiť sa na obe strany; ďäbla za rohi, boha za nohi (Krivá DK) - na všetko je spôsob; dze ňemuh ďabol, ta ženu poslau̯ (Humenné) - žena všetko zariadi; teho plaňstva tam bilo do ďabla (Dl. Lúka BAR) - strašne veľa; idz do ďabla! (Markušovce SNV) - choď preč, daj pokoj; do ďablovej maťeri! (Ústie n. Or. TRS) - druh kliatby 2. expr. veľmi zlý, divoký človek: Ve_to taki diabol! (Kameňany REV); Tí ďecka to sú takí ďivokí ďábli, šecko pokazá (Skalica); To i ženu bije, ďabol (Fintice PRE); tot chlapec to ďablova obnoha, bo co ľem hodzen, ta plane zrobi (Orkucany SAB) 3. expr. niekto neurčitý al. niečo neurčité: Diäbol via, ša ti je! (Rochovce ROŽ); Kí ďábel ťa k tomu navédel?! (Bošáca TRČ); Dajakeho plukovňika či jakeho ďabla žena tam bula (Záhradné PRE) 4. v dvojslovných názvoch a. liečív: ďablov kaminek (Geraltov SAB) - lapis, kamenec b. rastlín: ďablovo rebro (Žakarovce GEL) - lesná rastlina, bot. papraď samčia (Dryopteris filix-mas); diablik m. zdrob. expr. k 2: Pret krčmu mi vbehnul pot koleso takí dziblík malí (Trstie ILA); diablisko s. zvel. expr. k 2: Čilék je s neho hotové dziablisko, každému len zle bi spravel (Trstie ILA)
diabol [dia-, d a-; -ol, -el] m gr čert: diabel k tobě pristúpi (ASL 14. st); dietatko wassymi vsti bude odrykati diabla (BAg 1585); s ďábly čary strojil (ASL 1620); ďábla propastneho (MP 1718); naj jeho dušu ďabli vezmu (NEMCOVCE 1787) L. satyri: lesné oblúdi a ďábli; satyrus: lesny ďábel (KS 1763) satyr F. expr v nadávkach, kliatí: djably w twogeg matery (KRUPINA 1684); sto diablou w twey matery (LIPTOV 1693); hibag w dgabli (KRUPINA 1740) zmizni, strať sa P. atpn Andream Dyabol (v Leviciach 1425); Matey Giabel (ŽILINA 1555); diablov príd privl: aby wissli (neposlušní) z osidel diablowich (TP 1691); od mocy tyranstwj dablowého (HeT 1775); ďáblowo osydlo (KO 1782); x. pren co te mohlo priwabiti pod zastawu diablowu (MS 1758) pod vplyv diabla F. ma pilen biti, pracowati a zahaleny gakožto podusski diabloweg se warowatj (CA 18. st) záhaľky; -ský príd: odpudil všú moc diabelskú (ASL 14. st); od chitrosti diabelskych (BAg 1585); diabolské sektárství (ASL 1730) L. náb d-á ríša, d-é kráľovstvo peklo, vláda zla: zruš diabolskú ríši (RL 1616); rozmaha se kralowstwi diabelske (MS 1758); -stvo [-o, -í] s posadnutosť diablom: škodu vczynijl dobitku podany muog skrze niakowe diabelstvy (BLATNICA 1593 E); we gménu twém ďabelstwo newyháňali (KB 1756); magu w sebe diabolstwy neme (MK 18. st)