desatoro
I. neskl. čísl. skup. pri pomn. a pri podst. m. označujúcich páry al. viazané množstvo zastupuje zákl. čísl. a vyj. počet 10; pri iných podst. m. vyj. počet 10 ako súhrn: d. dvier, d. rúk; d. zápaliek 10 škatuliek; d. detí
II. desatoro -a s. súbor pravidiel, návodov ap. (v počte 10): poľovnícke, bezpečnostné d.; D. desať Božích prikázaní
Desatoro -ra s.
desatoro -ra s.
desatoro neskl. čísl. skupinová
Desatoro -ra s. 1. cirk. ▶ desať prikázaní týkajúcich sa lásky k Bohu a k blížnemu, ktoré podľa podania Starého zákona (Starej zmluvy) dal Boh prostredníctvom Mojžiša Izraelitom a ktoré prevzalo aj kresťanstvo: dodržiavať D.; držať sa Desatora 2. ▶ desatoro2 súbor pravidiel, predpisov, návodov a pod.: novinárske d.; investičné d.; profesionálne d.; d. lexikografa, prekladateľa; d. nádejného politika
desatoro1 čísl. skupinová ▶ desať jednotlivcov al. jednotlivostí rovnakého druhu; v spojení s pomnožnými podstatnými menami má význam základnej číslovky: d. detí; d. šiat, topánok
desatoro1 čísl. rozčl. vyjadruje 10 jedincov i druhov zároveň; v spojení s pomn. podst. menami má význam čísl. zákl.: d. detí, d. šiat
desatoro2, -a str. desať pokynov, predpisov, príkazov ap.: zdravotnícke d.; bibl. náb. Desatoro podľa podania v Starom zákone desať zákonov daných bohom na vrchu Sinai izraelskému ľudu a uznávaných i kresťanmi
desatoro s. 1. csl desať božích príkazov: Už vié desatero, patero aj verímboha, a nechodzí ešče ani do školi (Brestovany TRN); Ja śe fše pomodľu očenaž, zdravaź, verimboha i dześecero (Dl. Lúka BAR) 2. výložky na krku evanjelického kňazského rúcha: desatero (Hlboké SEN)
desatorý i desatoro čísl. zákl. csl desať jednotlivín ako súhrn, príp. viacero: Ďesetoré zme to ftedi boľi na tej hoľi (Dol. Lehota DK); Mán ďesateri štrinfľí (Čičmany ŽIL); V izbe spalo zo ďesätoro čeľäďe (Žaškov DK); Tkaňia bolo desatoruo, teda desať pásmou (Prievidza); Van má aj ďesetoro šät a furd nosí chiba jednia (Revúca); Každí rok chovala tag dzesacero husí (Trstie ILA); Roskraj jablučko na dześecero! (Spiš. Štvrtok LVO) F. ďesatero na patero započat (Bošáca TRČ) - začať viac prác naraz
desatoro [-to-, -te-, -toria (živ.), -sete-] čísl skup 10 jednotlivín rovnakého druhu: sem zhrzessyl w dessatorom bozyem przykazanye (MSF 15. st E); pressli hore oznamenj desatoria (zbojníci) (ORAVA 1735); Jacob poslal Esaulowy desatero oslatek (KT 1753)