dedina -y -dín ž.
1. sídelný útvar spojený s poľnohospodárstvom, vidiecka obec; jej obyvatelia: rázovitá slovenská d.; pochádzať z d-y; prišla celá d.
2. olympijská d. ubytovacie stredisko účastníkov olympijských hier
● expr. stáť ako svätý za d-ou bezradne; kniž. → potemkinovské, Potemkinove d-y; to je (preňho) → španielska d.;
dedinský príd.
1. k 1: d. človek, d-á chudoba
2. pejor. majúci nízku kult., spoloč. ap. úroveň: d. vkus, d-é spôsoby;
dedinsky prísl.;
dedinka -y -niek ž. zdrob.;
dedinôčka -y -čok ž. zdrob. expr.
dedinka -ky -niek ž. zdrob.
dedina -ny dedín ž. 1. ▶ sídelný útvar spojený najmä s poľnohospodárstvom, majúci menší počet obyvateľov a typicky vidiecku zástavbu, vidiecka obec: podhorská, rázovitá slovenská d.; rodná d.; odstránenie rozdielov medzi dedinou a mestom; pochádzať z dediny; žiť na dedine; Dedina v toku stáročí menila svoju podobu i odev. [A. Habovštiak]; Prešiel cez dedinu a nikoho nestretol. [R. Sloboda] □ Múzeum oravskej dediny skanzen ľudovej architektúry v chotári obce Zuberec; olympijská dedina ubytovacie stredisko účastníkov olympijských hier 2. ▶ obyvatelia dediny: bola tam celá d.; d. sa zbehla na námestí; celá d. sa pustila do práce; Zdalo sa jej, že sa na ňu díva celá dedina. [E. Gašparová]; Dalo sa úfať, že dedina nezbadá, čo za fúru cez ňu ženú. [P. Hrúz] ◘ fraz. bohom zabudnutá dedina nachádzajúca sa na odľahlom, pustom mieste; hľadí, ani čo by tri dediny vypálil zlostne; každý pes z inej dediny o rozličnosti; potemkinovské/Potemkinove dediny predstieranie niečoho nejestvujúceho, čo má prikrášliť, zakryť skutočnosť; rozhadzuje sa, ako čo by trom dedinám rozkazoval je panovačný; stáť ako svätý za dedinou bezradne; to je preňho španielska dedina vôbec tomu nerozumie ◘ parem. čo dedina, to reč iná o rôznorodosti (slovenského) jazyka; čo dedina, to rodina o ľudskej súdržnosti ▷ dedinka -ky -niek ž. zdrob.: Tu medzi lesmi kvočala dedinka. [P. Jaroš]; Ešte jedno leto prežil Vojtech s rodinou v pohraničnej dedinke. [P. Andruška]; dedinôčka -ky -čok ž. zdrob. expr.: Banská Bystrica nebola posledná medzi mestami, lenže proti Prahe to bola dedinôčka. [A. Matuška]
Dedinka -ky ž.
obec na južnom Slovensku v Novozámockom okrese severovýchodne od Nových Zámkov;
Dedinčan -na pl. N -nia m.;
Dedinčianka -ky -nok ž.;
dedinčiansky -ka -ke príd.
Dedinka pri Dunaji -ky ž.
časť obce Nová Dedinka;
Nová Dedinka Novej -ky ž. obec na západnom Slovensku v Seneckom okrese juhozápadne od Senca;
Novodedinčan, Dedinčan -na pl. N -nia m.;
Novodedinčianka, Dedinčianka -ky -nok ž.;
novodedinčiansky, dedinčiansky -ka -ke príd.
dedina, -y, -dín ž. roľnícka, sedliacka osada, obec: rodná d.; družstevná d.; žiť na d-e; pochádzať z d-y; prísť do d-y, na d-u; chodiť z (od) d-y do d-y túlať sa
● španielska d. niečo neznáme; Potemkinove d-y predstieranie niečoho, falšovanie skutočnosti na vyvolanie klamlivého dojmu; hovor. stojí ako svätý za d-ou ani sa nepohne, nečinne;
dedinský príd.: d. človek; d-á škola, d-á chudoba; d. boháč bohatý sedliak, kulak
● pejor. d-á hus dedinské dievča;
dedinsky prísl.: vyzerať, obliekať sa (po) d.;
dedinka, -y, -niek ž. zdrob.;
dedinôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
dedina ž. 1. strsl, zsl, spiš roľnícka osada, obec: To bívala pre_tím ďeďina rozďelená vždi napoli ot kostola hore aľebo dolu (Detva ZVO); V ďeďiňe šeci ľuďia gazdovaľi (V. Lom MK); Boli s tíh okolitíh dzedzín (Brestovany TRN); Ňeňi tu žiadna prechodná dzedzina (Podmanín PB); V našej dzedziňe mame višej dvasto domi (Spiš. Štvrtok LVO); Dzedzina bula naňivoč soreta (Vydrník SNV) F. čo tu stojíž ako svaťí za ďeďinou? (Pukanec LVI) - nečinne; dám ja ťebe dzedzini, či ňevidzíž na veži hodzini?! (Bošáca TRČ) - to nie je dedina, ale mesto; ňeňi je téj dzedzini, v kerej bi ňebolo hoscini (Bošáca TRČ) - všade sú raz hody 2. strsl, zsl, spiš obyvatelia dediny, dedinčania: Šecká ďeďina sa zbehla ta k ňim (Čelovce MK); Celá ďeďina sä rehotala (Žaškov DK); Pret kostelom bola zejdená celá dzedzina, uš čakali (Kostolné MYJ); Ceu̯á dzedzina biu̯a na nohách (Záh. Ves MAL); dedinka ž. zdrob. expr. k 1: S tích siedmich (dedín) pozostala táto ďeďinka (Krásna Hôrka TRS); V našej dzedzinke bívam najračiej (V. Rovné BYT); dedinôčka ž. zdrob. expr. k 1: To len malá dedinvaška (Kameňany REV); dedinský príd. k 2: Ďeďinskí človek to ňemóže veďeťi (Hrabovo LUČ); To len takí dedžinskí zvik (Kameňany REV); Pasol ďeďinske kravi (Zubrohlava NÁM); dzedzinskí pasciér (Bošáca TRČ) L. dzedzinská robota (Bošáca TRČ) - povinná práca dedinčanov pri oprave ciest ap.
dedinka p. dedina