Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dvor -a m.

1. nezastavané (ohradené) priestranstvo pri dome, budove: deti sa hrajú na (školskom) d-e; vojsť s vozom do d-a; gazdovský d.;

pren. svetelný úkaz v podobe kruhu okolo mesiaca

2. v min. (veľké) hospodárstvo, gazdovstvo: panský d.

3. vysokopostavená inštitúcia, úrad ap.; ich sídlo: kráľovský d.; medzinárodný súdny d.

4. panovník a jeho kruh: vzbura proti d-u; zásah cisárskeho d-a;

dvorový príd. k 1: d-é vráta;

dvorný¹ príd. k 1, 3, 4: d. priestor; d. radca, kapelník;

dvorský príd. k 3, 4: d-á spoločnosť; d-é služobníctvo;

dvorček -a m. zdrob. k 1

dvorský -kého pl. N -kí G -kých m.

dvorský -ká -ké príd.

Alexandrov Dvor -vho -ra m.

časť obce Báb;

Dvorčan, Alexandrovodvorčan -na pl. N -nia m.;

Dvorčanka, Alexandrovodvorčanka -ky -niek ž.;

dvorský, alexandrovodvorský -ká -ké príd.

Alžbetin Dvor -nho -ra m.

časť obce Miloslavov;

Dvorčan, Alžbetinodvorčan -na pl. N -nia m.;

Dvorčanka, Alžbetinodvorčanka -ky -niek ž.;

dvorský, alžbetinodvorský -ká -ké príd.

Ďulov Dvor -vho -ra L -vom -re m.

časť mesta Komárno;

Dvorčan, Ďulovodvorčan -na pl. N -nia m.;

Dvorčanka, Ďulovodvorčanka -ky -niek ž.;

dvorský, ďulovodvorský -ká -ké príd.

Dvor Mikuláš -ra Mikuláš m.

časť obce Dubník;

Dvorčan, Mikulášan -na pl. N -nia m.;

Dvorčanka, Mikulášanka -ky -niek ž.;

dvorský -ká -ké, mikulášsky -ka -ke príd.

dvorský¹ -ká -ké príd. ▶ vzťahujúci sa na panovnícky dvor: d. kancelár, radca; dvorskí úradníci; dvorské úrady; dvorské múzeum, divadlo; dvorská spoločnosť; dvorské služobníctvo; d. život; dvorské intrigy; dvorské kruhy Štefana I. [Slovensko I]; hist. dvorská kancelária v habsburskej monarchii úrad vydávajúci listiny týkajúce sa štátnej správy a súdnictva; dvorská komora centrálna finančná správa habsburskej monarchie; dvorská rada poradný orgán kráľa v habsburskej monarchii

dvorský² -kého pl. N -kí m. hist. ▶ hospodársky správca, zamestnanec panstva: slúžiť ako d.

Dvory nad Žitavou -rov m. pomn.

obec na južnom Slovensku v Novozámockom okrese východne od Nových Zámkov;

Dvorčan, Žitavskodvorčan -na pl. N -nia m.;

Dvorčanka, Žitavskodvorčanka -ky -niek ž.;

dvorský, žitavskodvorský -ká -ké príd.

Krížový Dvor -vého -ra L -vom -re m. časť obce Číčov;

Krížovodvorčan, Dvorčan -na pl. N -nia m.;

Krížovodvorčanka, Dvorčanka -ky -niek ž.;

krížovodvorský, dvorský -ká -ké príd.

Ladislavov Dvor -vho -ra m. časť mesta Levice;

Dvorčan, Ladislavovodvorčan -na pl. N -nia m.;

Dvorčanka, Ladislavovodvorčanka -ky -niek ž.;

dvorský, ladislavovodvorský -ká -ké príd.

dvor, -a, 6. p. -e m.

1. nezastavané (obyč. ohradené) priestranstvo pri dome: školský, gazdovský d., byť na d-e, vojsť do d-a; pren. mesiac má d. kruh okolo seba

● ľud. (z) dvoch dvorov pes falošný, bezzásadový človek, prisluhovač; dva kohúty na jednom dvore sa neznesú (prísl.) o dvoch ľuďoch, ktorí sa nezhodnú pri veci, na ktorej majú obaja záujem; každý pes je na svojom dvore najsmelší (prísl.) doma je každý smelý;

2. sídlo panovníka, veľmoža, pápeža; panovník s kruhom dvoranov a vysokých hodnostárov predstavujúcich vládnu moc: cisársky, kráľovský, pápežský, kniežací, šľachtický, viedenský d.; odpor šľachty proti d-u proti panovníkovi;

3. dvorania, dvoranstvo: kráľ so svojím d-om;

4. v názvoch niektorých úradov: medzinárodný súdny d., kontrolný d.;

5. zastar. hospodárstvo (obyč. väčšie): panský, štátny d.;

dvorový príd. k 1: d-é dvere, vráta;

dvorný¹ príd. k 1, 2: d. byt, d. pes, d-é okno, d-é vráta; d. kancelár, d. dodávateľ, d. blázon, d. kapelník, d. radca, d-á dáma, d-á spoločnosť;

dvorský¹ príd. k 2: d. radca, d. hodnostár, d. kancelár, d-á kancelária;

dvorček, zried. i dvorík, -a m. zdrob.

dvorský¹ p. dvor

dvorský², -ého m. hist. dvormajster (Vaj.)

dvorský m. spodst. úradník, vedúci panského majetku, majera: dvorskí (Bošáca TRČ)

dvorský príd. súvisiaci s dvorom, majerom al. veľkostatkom: Pri kaštiľu bil dvorski koscil (Dl. Lúka BAR); Biroše dostavaľi dvorsku paľenku (Markušovce SNV)

dvorský m. spodst. úradník, vedúci panského majetku, majera: dvorskí (Bošáca TRČ)

dvorský príd. súvisiaci s dvorom, majerom al. veľkostatkom: Pri kaštiľu bil dvorski koscil (Dl. Lúka BAR); Biroše dostavaľi dvorsku paľenku (Markušovce SNV)

dvorský príd
1. slúžiaci panovníckemu al. šľachtickému dvoru: dworsky blazen diwnymj (:kratochwilnymj:) žerty swymj strogj smychy (OP 1685); aulicus: dworský (AP 1769); dworskj knez (CS 18. st)
L. consilium aulicum: der Hofrath: dworska rada (ML 1779) zbor vysokých kráľovských úradníkov
2. určený dvoranom:
F. dworska poliwka s ffraucimeru dworka žalutku, mescy sskodj (BV 1652) panský život je príjemný, ale drahý
3. uhladený, vybraný, galantný: buď priwetiwy a dworski (OP 1685); subst d. m adm hospodársky správca, správca majera: čo by bila nektera mala winna, to gde na dworskeho (BUDATÍN 1478 SČL); Janoš, ktery na ten czas bol dworsky (PRÍBOVCE 1565 E); dworský ode mne gus plat a cens wibiral (PROSNÉ 1727)
L. stoličný, slúžny, vidiecky d., d. stolice, vidieka adm stoličný úradník s výkonnou a čiastočne aj súdnou právomocou, slúžnodvorský: dworssty stolicžny; z rozkazu panou dal sem sluznymu dworskymu f 1 (ZVOLEN 1567; 1635); dworsky zdeyssey Lyptowskey stolice (s. l. 1576 E); dworsky wydieka Tureckeho (BLATNICA 1618); vzkazugeme jednemu každemu a všem vubec našim hlavnym išpanum, burggrafum, vidieckym dvorskym, mešťanum (MB 1759); d-á ž manželka dvorského: villica: dworska (DSL 18. st)