dunka -ky duniek ž. zdrob.
Duňa Dune Duní ž. ⟨rus. ~ gr.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ zdrob. Duňka -ky Duniek
duna duny dún ž. ⟨nem.⟩ ▶ pieskový útvar (obyč. na morskom pobreží al. v púšti) meniaci polohu účinkom vetra; syn. presyp: piesočná, piesková d.; pobrežné duny; priečna, oblúkovitá d.; pohyblivá, putujúca d.; Kráčam a spúšťam sa k vode po sypkých dunách záhorského piesku. [P. Jaroš]; pren. snehové duny [J. Gregorec]; poet. duna smútku [Š. Pártošová] ▷ dunka -ky duniek ž. zdrob. zried.: Na jednofarebnej ploche sa len zblízka dali rozoznať nízke dunky, z ktorých vietor strhával hrebienky. [L. Hagara]