dubec dubca pl. N dubce m.
dubec dubca pl. N dubce m. ▶ mladý dub: osamotený d.; Dubce, no aj iné stromy, sa za potokom ťahajú skoro až do dediny. [V. Šikula]; Spílil dubca a doniesol ho domov na pleci. [J. Beňo]
dubec, -bca m. mladý dub
dubček, dubec p. dub
dub m. 1. csl lesný listnatý strom, bot. dub (Quercus): F té našé hvare velé dubó jesto (Kameňany REV); A ten majster si háji vibral na sudi pekného duba (Brestovany TRN); I u naz rosna dubi (Dl. Lúka BAR) F. chlapi mocňí ako dubi (Pukanec LVI) - veľmi siný; plátno ako dup (Rim. Píla RS) - husté; sprosťí ako dup (Čierny Balog BRE) - veľmi hlúpy; duba spravit (Šurany NZ) - urobiť premet; urobel duba (Kubrica TRČ) - kotrmelec; duba stavať (Bošáca TRČ), postavidz duba (Dl. Lúka BAR) - postaviť sa na hlavu; válad dubóv (Lukáčovce HLO), dubi válat (Martin n. Žit. ZM) - prevaľovať sa z rúk na nohy do kolesa; aj duba preskočí, keď leží poboki (Bošáca TRČ) - o chvastúňovi 2. csl dubové drevo: Táto socha na tejto studňi bola postavená z duba (Detva ZVO); Bieľi dub je dobrí, aj zeľeňí, červeňí dub je drevo krochkuo, lomí sa (Pukanec LVI); Kladi a vreteno na preši boli z duba (Brestovany TRN) 3. garb. dubové trieslo: Dub zmo dovezli do koža̋rskich stúp (Revúca) L. dat kožu do duba (Brezová p. Brad. MYJ) - do kade, v ktorej je trieslo; dubec m. zdrob. k 1: Sa takie mladie dupce sťínali (Tek. Breznica NB); Zeťal son dupca (Bošáca TRČ); dubček m. zdrob. expr. k 1: Malé dupčeki poton presádzali (Brestovany TRN); dupček (Prievidza); dubisko m. zvel. expr. k 1: To si ešče nevidel takiho dubiska (Kameňany REV); To je tlstí dup, hrozitánski dubisko! (Bánovce n. Bebr.)
dubec m mladý dub: kdy sme ssli boli na dubcze (P. LEHOTA 1625); Evu, dubcza kozám obrubagiczu, zebraly byly (KOSTOLNÁ 1720); mlady dubec (HK 18. st)