drotár -a m. kto sa v min. živil podomovým opravovaním kuchynského riadu a predajom výrobkov z drôtu a plechu;
drotársky príd.: d-a krošňa;
drotárstvo -a s. drotárske remeslo;
drotárik -a mn. -ovia m. zdrob.
drotár -ra pl. N -ri m.
drotár -ra pl. N -ri m. 1. ▶ (v minulosti) podomový remeselník opravujúci kuchynský riad a predávajúci výrobky z drôtu a plechu: slovenskí, kysuckí vandrovní drotári; Drotár. Na chrbte krošňa, v rukách palica a v srdci smútok. [V. Ferko]; Obaja moji dedovia boli drotári a prechodili za neľahkým zárobkom kus sveta. [Pc 1998] 2. ▶ remeselník al. výtvarník, ľudový umelec pracujúci s drôtom: umeleckí drotári; Svoje majstrovstvo pred očami návštevníkov predvádzali rezbári, drotári, hrnčiari. [Sme 2002] ▷ drotárik -ka pl. N -kovia m. zdrob. expr. k 1: osud drotárika z Kysúc [V. Ferko]; drotárko -ka pl. N -kovia m. hypok. k 1: pekne ste to urobili, d.; prechýlené ↗ drotárka1
drotár, -a m. podomový remeselník opravujúci rozbité a deravé kuchynské nádoby a predávajúci drobný drôtený a plechový tovar;
drotárka2, -y, -rok ž. hovor. drotárová žena;
drotársky príd.: d-e remeslo, d-e náčinie;
drotárstvo, -a str. drotárske remeslo;
drotárik, -a, mn. č. -ovia m. zdrob.
dratár p. drotár
dročar p. drotár
drotárko, drotársky p. drotár1
drotár1 m. (drótär, druóťar, drucar, dročar, dratár, dratar) csl 1. podomový opravár kuchynského riadu: Drotári choďiľi a tie hľiňenie hrnce drotovaľi (Detva ZVO); Druotár mi zaplátau̯ hrnok (Kociha RS); Dám te drótärovi do mecha, kod budeš planí (Rochovce ROŽ); Dratar chodzivau̯ hrnce dratovat (Hlboké SEN); Chodzi drutar po valaľe a kriči: Dajce harčki, miski drutovac! (Gregorovce SAB) F. taki chodziž zošmalcaveni jag drutar (Sabinov) - špinavý; zedeu̯ bi aj dratára f krpcoch (Hlboké SEN) - je veľmi hladný 2. expr. zafúľaný človek: dratár (Lubina NMV); drotárik m. zdrob. expr. k 1: dratárik (Bošáca TRČ); drocárík (V. Rovné BYT); drotárko m. expr. k 1: Drotárko, a šlopce nemáte? (Lovčice TRN); drotársky príd. k 1: drotárske nožňice (Štefanov SEN); drotárská krošna (Brestovany TRN)
drotár2 m. 1. červiakovitý škodca zemiakov tvrdý ako drôt, ktorý sa zavrtáva do hľúz: Ket sú zemáki dovrtané od drotáróv, tag bude vojna (Vaďovce MYJ) 2. larva chrobáka kováčika obilného (Agriotes lineatus), drôtovec: Drotári bívali korenoh zbožá (Šurany NZ)
drucar p. drotár
druóťar p. drotár