drapák -ka/-ku pl. N -ky m.
drapák -ka pl. N -ky m. 1. tech. ▶ zariadenie (na bagri, žeriave a pod.) so zvierateľnými čeľusťami na uchopenie, dvíhanie bremena al. naberanie a premiestňovanie sypkých al. drobných kusových materiálov: dvojčeľusťový, viacčeľusťový, nožnicový d.; jednolanový, dvojlanový d.; posuvný d.; d. na hĺbenie studní 2. ▶ ostrá, zahrotená al. vyčnievajúca časť nejakého predmetu al. zariadenia slúžiaca na zachytávanie, posúvanie niečoho a pod.: prečesávať rieku hákmi a drapákmi; voj. d. podávača guľometu
drapák, -a m. tech. naberacie zariadenie (na bagri, žeriave) skladajúce sa z pohyblivých čeľustí
drapák m. 1. sor, jzsl pazúr: Kočka si brúsí drapáki na strome (Vaďovce MYJ); drapaki (Bobrov NÁM); drapák (Stupava BRA, Lukáčovce HLO) 2. pejor. necht: Aľe má poriadne té drapáki! (Prievidza) 3. starší typ kultivátora pôdy: Drapák rozrobiu̯ zem a potom sa mohu̯o íd brankama (Kunov SEN); drapáki (Hlboké SEN) 4. stol. druh hoblíka na hrubé hobľovanie: Vipracovau̯o sa to na míru drapákem hoblíkem (Štefanov SEN) 5. hrebeň na stŕhanie semien z konopí: drapák (Lipt. Kľačany LM) 6. predný špicatý zub koňa: drapák (Prievidza) 7. expr. stará zodratá metla: drapák (Bošáca TRČ) 8. expr. tuhá pálenka al. kyslé víno: Daj toho drapáku! (Prievidza); drapák (Zamarovce TRČ, Bošáca TRČ) 9. expr. silný tabak: drapák (Mošovce MAR)