držiak -a m. držadlo: kovový d. lampy
držiak -ka pl. N -ky m.
držiak -ka pl. N -ky m. 1. ▶ súčiastka, predmet, zariadenie na držanie al. podopieranie, držadlo: závesný, univerzálny d.; d. na nože, na uterák, na pohár; d. na fľašu (na bicykli); d. zadného čísla (na aute); primontovať na auto držiaky na lyže; d. dláta, náradia; d. ďalekohľadu napr. na puške al. inej zbrani; hoblík má držiaky pre obidve ruky; mosadzné behúňové držiaky na prichytenie behúňov al. iných kobercov na schodoch; smolná fakľa zastoknutá do držiaka na stene [J. Štiavnický]; Krištáľové lampy zavesené na ozdobne tepaných držiakoch. [E. Farkašová]; Príkaz „Za jazdy sa držte“ cestujúci neveľmi rešpektujú, pretože držiakov je málo. [Vč 1983] 2. iba pl. držiaky hovor. žart. ▶ zvierače močového mechúra: mať slabé držiaky neudržať dlho moč; Uľahčím si, aby potom nepustili držiaky. [D. Tatarka] aby som sa nepomočil ▷ držiačik -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1: Medzi dvoma medenými držiačikmi je napnuté vlákno. [NP 1987]
držadlo prostriedok, súčiastka na držanie • držiak: kovové držadlo, kovový držiak lampy • rúčka: rúčka kufra • rukoväť: rukoväť meča • ucho: hrniec s uchami • črienka: vykladaná črienka noža • porisko • toporisko (dlhšie držadlo pracovného náčinia): porisko, toporisko sekery, lopaty • zried. topor: topor sa dolámal • kosisko (držadlo kosy): nabiť kosu na kosisko • odb.: násada • násadka (žrď, žŕdka na držanie nástroja)
držiak p. držadlo
držiak, -a m. čo niečo drží, za čo sa niečo drží: Miestnosť bola osvetlená lojovými sviečkami, stojacimi v železných držiakoch. (Jégé)
● ľud. má slabé d-y neudrží dlho moč
deržak p. držiak
držiak m. (deržak) 1. strsl, zsl retiazka spájajúca chomút s ojom: Držiake zapou̯ koňom nakrátko, abi ľepšie mohľi zdržievaťi voz dou̯ brehon (Sebechleby KRU); Držáki sa prevlékli ces karičku na poprsníku a tak sa napretku kón priprahóv g oju (Trakovice HLO); Náruční (kôň) mal silňejší ten pretprsňík a držák (Zem. Podhradie TRČ) 2. rúčka, rukoväť náradia: Polamal śe deržak s cepa (Smižany SNV); Zrobil som deržag do vidloch (Petrovany PRE); (na pluhu) držiaki (Martin) 3. súčasť rozličných zariadení a náradí a. železná tyčka spájajúca prienohy na pluhu: držiag nuoch (Ľubeľa LM) b. železný oblúkový rám na oskách pluhových koliesok: držiak šibeňički (Martin) c. pás železa, ktorým sa upevňujú váhy voza: držiak cuchti (Čierny Balog BRE) d. kováč. súčasť mechov: Na ohnisku boli takie páki, držiaki, s ktorými sa regulovau̯ vzduch (Lipt. Trnovec LM) 4. strsl, zsl v spoj. Má slabie držiake (St. Hory BB), Má slabé držáki (Bzince p. Jav. NMV) - o neschopnosti udržať moč
držiak [-iak, -ák] m neživ 1. čo niečo drží, za čo sa niečo drží: držiaky wozaru z geho zeleza (KRUPINA 1695); drzaky zelezne (BÁNOVCE n. B. 1733) 2. opraty: Ondreg Abel chitiwsse konya za drziak (HÁJ 1668); sstrangi na držiaky (KRUPINA 1706) 3. živ expr skupáň: nebude se met takowj lakomec, držak s čim proukazatj (KT 1753)