dechtár m. (dzechčar) človek, ktorý pracuje s dechtom al. ho predáva: Śi taki zababrani, jak kebi śi bul dzechčar (Spiš. Štvrtok LVO); dechtár (St. Hory BB)
dzechčar p. dechtár
dechtár m kto vyrába decht: P. tpn Dechatar (Dechtáre 1363 VSO); -ov príd privl: P. tpn Dechtarova (PALUDZA 1788)