dúbrava -y -rav ž. dubový porast, dubina;
dúbravka -y -viek ž. zdrob.
dúbrava -vy -rav ž.
dúbrava -vy -rav ž. 1. ▶ dubový porast, dubový háj, dubový les; syn. dubina, dúbravina: Dubová hôrka napravo trčala mocná, bolo treba nazvať ju dúbravou. [Ľ. Ondrejov]; Nad ním [úšustom] sa černela stará riedka dúbrava. [A. Chudoba] 2. obyč. pl. dúbravy odb. ▶ zmiešané lesné spoločenstvá s prevahou rôznych druhov dubov, dubový les; syn. dubina, dubiny ▷ dúbravka -ky -viek ž. zdrob. ▶ k 1; dúbravienka -ky -nok ž. zdrob. expr., poet. k 1
Dúbrava -vy ž.
1. obec na východnom Slovensku v Levočskom okrese východne od Levoče
2. obec na strednom Slovensku v Liptovskomikulášskom okrese juhozápadne od Liptovského Mikuláša
3. obec na východnom Slovensku v Sninskom okrese juhovýchodne od Sniny
4. časť obce Horná Súča
5. časť obce Dolná Strehová
6. časť obce Žehňa;
Dúbravčan -na pl. N -nia m.;
Dúbravčanka -ky -niek ž.;
dúbravský -ká -ké príd.
Hronská Dúbrava -kej -vy ž. obec na strednom Slovensku v Žiarskom okrese východne od Žiaru nad Hronom;
Hronskodúbravčan, Dúbravčan -na pl. N -nia m.;
Hronskodúbravčanka, Dúbravčanka -ky -niek ž.;
hronskodúbravský, dúbravský -ká -ké príd.
dubina dubový porast • dúbrava • dúbravina: mladá dubina, dúbrava; zablúdiť v dubine, v dúbrave, v dúbravine
dúbrava, dúbravina p. dubina
dúbrava, -y, -rav ž. dubový porast, dubová hora, dubový háj, dubina;
dúbravka, -y, -viek ž. zdrob.;
dúbravienka, -y, -nok ž. zdrob. expr.
dúbrava ž. (dubrava) csl zried. dubový porast, les, háj: Tam biu̯a kedisik hora a fčil je tam dúbrava (Kunov SEN); F tej dubrave rośňu veľo hubi (Ratvaj SAB); dubrava (V. Bielice TOP); dúbrava (Lubina NMV)
dúbrava ž dubový porast, háj, dubina: abi chotarom a dubrawam hagnim pokog daly (TRENČÍN 1593); w jasenowskeg dubrawe (BYTČA 17. st); ty dubrawy Hossčzinanom prisluchagu (HOŠTINÁ 1722) P. tpn Dobrava 1372; Dubraua 1408 (v Liptove); -ka dem P. tpn Pod dubrawkamj (TRENČÍN 1593)