civilný príd.
1. týkajúci sa nevojenských občanov, nevojenský: c-é obyvateľstvo; c-á ochrana, skr. CO; c-á služba forma náhrady za voj. službu vykonávaná najmä v št. organizáciách; c. oblek
2. občiansky, op. cirkevný: c. sobáš, obrad
3. jednoduchý, triezvy, op. strojený, pompézny: c. prednes;
civilne prísl.;
civilnosť -i ž.
civilný -ná -né príd.
civilný -ná -né príd. ⟨lat.⟩ 1. ▶ určený pre občana, nevojenský, neuniformovaný; op. vojenský: c. oblek; civilná osoba; civilné obyvateľstvo; civilná doprava; civilné lietadlo; civilné zamestnanie; c. lekár □ civilná ochrana, skr. CO pripravujúca obyvateľstvo na organizovaný postup v stave ohrozenia; civilná služba náhradná služba brancov v civilnom sektore namiesto vojenskej prezenčnej služby (do r. 2005) 2. ▶ zachovávajúci úradom vyžadovanú formu; syn. občiansky, necirkevný; op. cirkevný: c. obrad; c. sobáš 3. práv. ▶ týkajúci sa občianskoprávnych vzťahov v najširšom zmysle slova, občiansky: c. proces; c. zákonník; civilná neposlušnosť nenásilné nelegálne konanie jednotlivca al. časti verejnosti majúce širokú publicitu; civilné právo upravujúce právne vzťahy fyzických a právnických osôb na princípe ich právnej rovnosti (obchodné, občianske, autorské, pracovné, rodinné právo); c. súd zaoberajúci sa civilnoprávnymi vzťahmi 4. zastar. admin. ▶ súvisiaci s osobami oprávnenými štátom na určité odborné výkony: c. inžinier, geometer 5. 2. st. -nejší ▶ svedčiaci o jednoduchosti; syn. prirodzený, vecný, nestrojený; op. strojený: c. tón; c. prejav; Strnisko sedel na posteli veľmi dôstojne, no jeho tvár bola civilná, obostretá úsmevom. [J. Papp]; Dizajnéri sa usilujú prispôsobiť aj trochu civilnejšiemu zákazníkovi. [Inet 2005]
civilný príd. ‹l›
1. občiansky, a to nevojenský, neuniformovaný (op. vojenský): c-é obyvateľstvo; c-é šaty; c-é lietadlo používané na nevojenské účely; c-á hra bez kostýmov; c-á obrana pripravujúca obyvateľstvo na organizovanú činnosť v situácii ohrozenia; c-á služba náhradná vojenská služba vykonávaná vo verejne prospešných zariadeniach
2. občiansky, a to necirkevný (op. cirkevný): c. sobáš
3. práv. týkajúci sa úpravy občianskoprávnych vzťahov, občiansky (op. trestný): c. súd realizujúci konanie v občianskoprávnych veciach; c. delikt; c. proces; c-é právo procesné
4. ver. spr. c. technik, geometer, inžinier (predtým) súkromná osoba štátom oprávnená na určité odborné úkony
5. kniž. jednoduchý, prirodzený, nestrojený, neobradný, triezvy, vecný: c. tón; c-é herectvo;
civilnosť -ti ž.: c. prejavu
civilný 1. p. občiansky 2. p. jednoduchý 2, triezvy 3
jednoduchý 1. ľahko, bez námahy riešiteľný, zvládnuteľný a pod. (op. zložitý) • ľahký (op. ťažký) • nekomplikovaný (op. komplikovaný): jednoduchá, ľahká hra; jednoduchý, ľahký, nekomplikovaný vzorec • nenáročný (op. náročný): nenáročná gramatika • základný • elementárny • triviálny • primitívny (samozrejmý pre svoju jednoduchosť): nevedieť základné, elementárne, triviálne veci • expr. škôlkarský • školský • pren. učebnicový: škôlkarské počty; školský, učebnicový príklad
p. aj pohodlný 2
2. ktorý žije, zmýšľa jednoducho (o človeku); svedčiaci o jednoduchosti; založený na jednoduchosti • prostý • obyčajný: prostý, obyčajný človek; prostá reč • radový • kniž. pospolitý (ktorý je súčasťou spoločenskej väčšiny, bez výnimočného postavenia): radový občan, pospolitý ľud • skromný • nenáročný (op. neskromný, náročný): skromné pomery; skromná, jednoduchá strava • diogenovský (akým sa vyznačoval staroveký grécky filozof Diogenes): diogenovský spôsob života • hovor. ľudový (nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný pre väčšinu; typický pre väčšinu ľudí): jednoduché, ľudové bývanie; ľudová reč • strohý • triezvy (bez ozdôb, prehnanej zložitosti): jednoduché, strohé, triezve tvary (op. zložité, komplikované) • kniž.: simplicitný • simplexný; prirodzený • civilný (jednoduchý v prejave; op. strojený, neprirodzený): prirodzený, civilný prednes • primitívny • nedokonalý (odrážajúci jednoduchosť na najnižšom stupni vývoja): primitívne jaskynné kresby; primitívne, nedokonalé nástroje pračloveka • prostoduchý • prostodušný • prostomyseľný (vyznačujúci sa jednoduchým myslením; o človeku) • expr.: prostučký • prostunký • prostulinký • jednoduchučký
občiansky ktorý je určený pre občana, ktorý súvisí s občanom • úradný • hovor. civilný: občiansky, civilný sobáš (op. cirkevný); úradné, civilné meno (op. umelecké al. krycie) • všedný • bežný (op. oficiálny) • hovor. normálny: predseda spolku je vo svojom všednom, bežnom, v normálnom živote lekárom
triezvy 1. ktorý je pri zdravom vedomí, neomámený alkoholom (op. opitý), neovládaný emóciami, vášňami (op. zatemnený, zaslepený, slepý) a pod. • zastar.: striezlivý • striezvy: byť v triezvom, striezlivom stave; je triezvy, striezlivý • čistý • jasný: čistá, jasná hlava; jasný úsudok • zdravý: zdravý rozum
2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý sa vyznačuje miernosťou a rozvahou; svedčiaci o tom • rozvážny: triezvy, rozvážny človek • rozumný: neprišli s nijakým triezvym, rozumným nápadom • chladnokrvný • chladný • racionálny • rozumový (nepodliehajúci citom): čin je v rozpore s priateľovým chladnokrvným, chladným uvažovaním; racionálny, rozumový typ človeka • zdravý (zodpovedajúci normálnemu, triezvemu uvažovaniu): zdravé názory • reálny • realistický (ktorý rešpektuje skutočnosť, ktorý vie rozlíšiť možné od nemožného; nepoddávajúci sa sneniu, fantázii; op. nerealistický): reálne, realistické uvažovanie • súdny: súdne stanovisko, rozhodnutie • premyslený • uvážený • rozmyslený (o prejavoch človeka, ktoré svedčia o rozvahe): premyslené, uvážené slová; rozmyslená reakcia na protest • zastar.: striezlivý • striezvy: matkina striezlivá povaha
3. ktorý sa vyznačuje jednoduchosťou, ktorý uprednostňuje jednoduchosť, prirodzenosť, nenáročnosť a pod. • jednoduchý • obyčajný • prostý: triezve, jednoduché, obyčajné, prosté zariadenie interiéru (bez zbytočných al. nákladných doplnkov, okrás; op. vyumelkované, pompézne) • civilný (ktorý je bez pátosu, resp. zložitej kompozície, obyč. o prednese; op. strojený) • strohý (priveľmi jednoduchý, až chladný): architektúra strohých tvarov • suchý • holý • číry (taký, aký v skutočnosti je): suché, holé, číre fakty
civilný príd. neuniformovaný, nevojenský; občiansky: c-á osoba, c-é obyvateľstvo; c. oblek; c-é právo občianske; zastar. c. súd (op. trestný) s. vo veciach občianskoprávnych; c-á obrana (skrat. CO); hovor. c. sobáš nie cirkevný;
civilne prísl.: c. oblečený; hovor. c. sa sobášiť;
civilnosť, -ti ž.
cibilný p. civilný
civilný príd. (cibilní, civiľní) 1. csl nevojenský, občiansky: Topolčach som robev jako cibílni opravár (Ludanice TOP); Figľom śe dalo dostadz gu civiľnim šatom (Hatalov MCH) L. civilňí kapla (Záh. Ves MAL) - čiapka so šiltom, ktorú nosili civili 2. necirkevný, občiansky: Najprú puojďež na cibíľni sobáž a eš potom do kostola (Dol. Lehota DK); Čil sa šaďe špitáli len cibilné sestri (Lapáš NIT); Volakedi sa na cibílné sobáše tag ňehlaďelo jako neskám (Dol. Súča TRČ)
civilný, civilský príd občiansky, nevojenský: causi drobnegssie ciwilne (BOCA 1760); gestli oznamugjcy ciwilskeho aneb woganskeho stawu bude (Kur 18. st)