citlivý príd.
1. schopný vnímať, prijímať (i jemné) vonkajšie popudy a reagovať na ne: c. zrak, sluch, c-é ucho, c-á koža; zub je c. na dotyk; c. pozorovateľ vnímavý; c. prístroj, c-é váhy, c. film; c-é miesto bolestivé i fraz. nepríjemná vec
2. podliehajúci citom, dojmom: c. človek; c-é dieťa útlocitné; c-á povaha senzitívna; mať c-é srdce
3. uplatňovaný s citom: c. postup;
citlivo prísl.: c. reagovať;
citlivosť -i ž.: c. organizmu
citlivosť -ti ž.
citlivosť -ti ž. 1. ▶ schopnosť vnímať (i jemné) podnety a vonkajšie vplyvy a reagovať na ne; syn. vnímavosť, senzibilita: c. zraku, sluchu; c. pokožky; c. umelca, vedca; c. lekára vo vzťahu k pacientovi; c. organizmu na zmenu počasia; c. rastlín na svetlo, na teplo; určiť, stanoviť prah citlivosti 2. ▶ schopnosť bezchybne fungovať; syn. jemnosť, presnosť: c. prístroja; c. meradiel; c. mikrofónu; huslista má v prstoch veľkú c. 3. ▶ delikátny charakter niečoho; syn. chúlostivosť, háklivosť: c. témy; zvažovať c. predložených problémov; brať do úvahy c. medzinárodných otázok 4. ▶ schopnosť podliehať citu; uplatňovanie citu v istých situáciách; syn. citovosť: chorobná, prehnaná c.; c. gravidnej ženy; c. dieťaťa; c. svedomia, srdca; c. duše; nešetriť citlivosťou pri riešení problému
senzibilita schopnosť organizmu citlivo reagovať na vplyvy prostredia • citlivosť: senzibilita, citlivosť zmyslových orgánov • odb. senzitivita: senzitivita bunky • senzitívnosť: senzitívnosť mládeže je veľká
citlivý, 2. st. -ejší príd.
1. schopný vnímať popudy al. reagovať na popudy, vnímavý; jemne reagujúci: c. organizmus, c-á koža, c-é nervy; c. film, c-é váhy; c-é miesto, c-é svedomie, c. na niečo, oproti niečomu; obch. c. tovar ľahko podliehajúci skaze
● udrieť na c-ú strunu zapôsobiť na cit; dotknúť sa c-ého miesta pripomenúť niekomu niečo osobne nepríjemného; zasiahnuť niekoho na najcitlivejšom mieste spôsobiť niekomu citeľnú škodu, nepríjemnosť a pod.;
2. schopný (zvýšenou mierou) mať citové stavy: c. človek, c-é srdce, byť citlivého srdca; byť chorobne c.;
citlivo prísl. c. reagovať;
citlivosť, -ti ž.
citlivosť ž schopnosť vnímať vonkajšie podnety a reagovať na ne: ge w celem tele zmisel cytliwosti; (umierajúci) citliwost trati (GŠ 1758); bude bez wšeho hybaňi, bez wšej cytliwosťi (CDu 18. st)