cintorín -a m. miesto na pochovávanie mŕtvych: mestský c.; pochovať niekoho na c-e, do c-a; Národný c. v Martine
● ticho ako na c-e celkom, úplne;
cintorínsky príd.
cintorínsky -ka -ke, cintorínový -vá -vé príd.
cintorínsky -ka -ke, cintorínový -vá -vé príd. ▶ súvisiaci s cintorínom, miestom na pochovávanie mŕtvych; nachádzajúci sa na cintoríne; patriaci k cintorínu: c. poriadok; c. múr, plot; c. kostol, kríž; cintorínska, cintorínová brána; cintorínska komora, chladnička, márnica; c. poplatok; cintorínová kaplnka, budova; cintorínová hlina; cintorínoví vandali; Na cintorínske chodníky padá suché lístie. [Pc 1991]; cintorínový zákon zákon o cintorínoch; cintorínska architektúra umelecké stvárňovanie náhrobných kameňov; pren. Vládlo nočné a cintorínové ticho, cítili sme sa v bezpečí. [J. Lenčo]
cintorín -a m. ‹l < g› miesto na pochovávanie mŕtvych: mestský c.; židovský c.; Národný c. v Martine
cintorín, -a, m. miesto, kde pochovávajú mŕtvych: verejný c.; pochovať na c., do c-a; ticho ako na c-e, v c-e;
pren. spustošené, zničené, vymreté miesto
● je tu ako na c-e, v c-e ticho a pusto, smutno; už je na c-e, už ho vyniesli na c., už odpočíva na c-e zomrel;
cintorínový, cintorínsky príd.: c-a kaplnka;
cintorínik i cintorínček, -a m. zdrob.