Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj subst priezviská

cigán -a m. (v etnickom zmysle Cigán)

1. príslušník spoloč. skupiny ind. pôvodu žijúci miestami ešte potulným životom, novšie Róm: valaskí c-i;

pren. hovor. expr. kto niečím pripomína cigána (tmavou pleťou, prítulnosťou): čierny, opálený ako c.

2. mn. c-i hovor. cigánska kapela

žart. c-i mu v bruchu vyhrávajú, klince kujú od hladu mu škvrčí v bruchu;

cigánka1 -y -nok (v etnickom zmysle Cigánka) ž.;

cigánsky1 príd. i prísl.: c. jazyk, c. tábor; c-a kapela;

pren. expr.: c. život potulný; c-a krv nepokojná, prudká povaha; c-a pečienka mäso upečené dotmava: hovoriť (po) c.;

cigánik -a mn. -ci m. zdrob. expr. (v etnickom zmysle Cigánik);

cigánočka -y -čiek ž. zdrob. expr. (v etnickom zmysle Cigánočka)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
cigán ‑a m.; cigánka ‑y ‑nok ž.; cigánsky príd. i prísl.; cigánik ‑a mn. ‑ci m.; cigánočka ‑y ‑čiek ž.
Cigán ‑a m. (príslušník etnickej skupiny); Cigánka ‑y ‑nok ž.; cigánsky príd. i prísl.

cigán -na pl. N -ni m.


Cigán -na pl. N -ni m.

Cigán -na pl. N -ni m. ⟨gr.⟩ 1. ▶ staršie označenie príslušníka etnickej skupiny indického pôvodu, od 10. stor. rozptýlenej po celom svete, z ktorej malá časť (nie u nás) žije v mobilných príbytkoch, (v antropologickom zmysle) pís. i cigán, ofic. (od r. 1971) Róm: olaský C.; kočovní Cigáni; naučiť sa netriediť ľudí na gadžov a cigánov; v príslušnom uznesení z roku 1958 sa asimilačná politika štátu nazývala procesom prevýchovy Cigánov; cigán kolotočiar vyberal peniaze, hrala hlučná hudba [D. Taragel]; A tak sa starý Cigán aj so synom Láčhom dostali do krajiny Dživiben, kde žijú dosiaľ. [J. Berky - O. Sliacky]
2. pís. i cigán hrub. ▶ hanlivé, znevažujúce označenie Róma, používané obyč. rasisticky zmýšľajúcimi ľuďmi v oficiálnom komunikačnom priestore: môžem vám vymenovať, čo mi na Cigánoch prekáža; naša strana má záujem riešiť Cigánov, cigánov
3. iba pl. cigáni hovor. ▶ skupina rómskych hudobníkov, cigánska kapela: počúvať cigánov; na zábave hrali cigáni
fraz. hovor. byť tmavý/opálený ako cigán/Cigán byť veľmi hnedý; žart. cigáni mu v bruchu/v žalúdku vyhrávajú/klince kujú je hladný, škvrčí mu v bruchu
Cigánik, cigánik1 -ka pl. N -ici G -kov m. zdrob. i expr. k 1, 2: na ulici sa hrala skupina malých Cigánikov, cigánikov; vyzeral ako c.; ja, Cigánik, nedovolím obetovať muzikanta [L. Ťažký]; Cigánisko, cigánisko1 -ka pl. N -ká G -nisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel. k 1, 2: mohutné C.; fúzatý c.; Cigánka, cigánka1 -ky -nok ž. k 1, 2: moja starká verila veštbám starej Cigánky; oženil sa s Cigánkou; Cigánočka, cigánočka -ky -čiek ž. zdrob. i expr. k 1, 2: vojačik zamával švárnej Cigánočke, cigánočke
 Text tejto heslovej state bol v porovnaní s tlačenou verziou slovníka upravený alebo doplnený. 

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

cigán (kraj i cigáň1), -a (v antropologickom zmysle), Cigán, -a, najmä v mn. č. Cigáni, -nov (v etnografickom zmysle, národnosť) m.

1. príslušníci antropologickej (etnickej) skupiny indického pôvodu rozptýlení po svete a sčasti dodnes vedúci potulný život: kočovní, valaskí c-i; hovor. čierny, opálený, kučeravý ako c.;

pren. hovor. človek niečím pripomínajúci cigánov, napr. tmavou pleťou, túlavosťou, líškavosťou ap.

hovor. ako u c-ov o neporiadku;

2. hovor. cigáni cigánska kapela

c-i mu v bruchu (v žalúdku) vyhrávajú (klince kujú) je hladný;

cigánka1 (Cigánka1), -y, -nok (kraj. i cigaňa1, -ne, -ní) ž. (i pren.);

cigánsky1 príd. i prísl.: c. jazyk; c-a kapela; po c-y; pren. hovor. c. život neusporiadaný, túlavý; c-e oči a) čierne, b) falošné: čierne oči pánske, ale (sú) c-e (úsl.);

cigánstvo1, -a str. hromad. zried. cigáni (Kuk.);

cigánik1, -a, mn. č. -ci m. zdrob. expr. malý cigán, cigánča;

pren. dieťa niečím podobné cigánčaťu;

cigánočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr. malá cigánka;

pren. dievča al. malá žena niečím podobné (-á) malej cigánke

cigán i cigáň m. (v etnickom zmysle Cigán)
1. csl príslušník etnickej skupiny indického pôvodu: Aj cigám starej Guro že ho počuu̯ (V. Lom MK); Tam bívali cigáné f poli (Ružindol TRN); Na Viľiju rano chodzeľi dzeci i cigaňi vinšovac (Rankovce KOŠ)
L. olaskí cigáňi (Bánovce n. Bebr.), šátorskí cigáňi (Lamač BRA), galanskí cigáňi (Stráže n. Myj. SEN) - kočovní, vandrovní
F. šiarní ani cigán (Rochovce ROŽ) - čiernej pleti, opálený; bá_ca vodi ako cigáň (Rim. Píla RS) - nerád sa umývať; vadzá sa jak cigáni (Vištuk MOD) - veľmi sa hádajú; zdichlo sa mu ako cigáňovi na bieli chliep (Rim. Píla RS) - veľmi zatúžil po niečom; zaňähau̯ šetko jäko cigáň svaďbu (Krivá DK) - odišiel s hnevom
2. obyč. mn. č. cigánska kapela: Zjednaľi cigáňou, voľačo im zaplaťiľi (Detva ZVO); Neni nat cigánóf, tí vedzá hrát! (Vištuk MOD); Buľi mesta, dze zvikľi hrac cigaňi, dze še tancovalo (Rozhanovce KOŠ)
F. cigáňi mu v bruchu vihrávajú (Rim. Píla RS), cigáňi mu v bruchu kľince kujú (Rim. Píla RS) - je veľmi hladný
3. expr. kto často klame: To je velikí cigáň, ani slova pravdi ňepovie! (Kubrica TRČ); Ti si len takí cigán, nikdi pravdu nepoviaš! (Kameňany REV)
4. or kôň čiernej farby: cigáň (Lokca NÁM)
5. železná piecka: mau̯í cigáň (Zázrivá DK)
6. druh hry v karty: Pri cigaňovi hodzen śe veľo naśmiac (Remeniny GIR)
7. v dvojslovnom názve rastliny: cigánovo piera (Jasenová DK) - bot. páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium); cigánik1 m. zdrob. expr. k 1 a 5: V jednej izbe zme cigaňikom kureľi (Zborov n. Bystr. KNM); cigánik (Vištuk MOD); cigánka1 ž. k 1 a 3: Tkaňice robiľi cigánki (Detva ZVO); Dali cigánce ščetku spravit (Bošáca TRČ); Vigani z ňej virgaľi jag zos ciganki (M. Zalužice MCH); Anči never, to je cigánka (Návojovce TOP); S takó cigánkó ňiš ňechce mať! (Čierna Lehota ROŽ)


cigánik1 p. cigán


cigánka1 p. cigán

cigán, Cigán [-g-, -k-; -n, -ň] (v etnickom zmysle) m
1. príslušník spoločenskej skupiny indického pôvodu, žijúcej miestami ešte potulným životom: muj kocžy jest vyfreymarcžyl od czygana za valacha tu klysnu (HLOHOVEC 1544 SLL); odgaly cestow od czyganow osm kony černych (RÁZTOČNO 1613); biljch kolaczuw Cygany z ssatoruw, gsauce cžerny, hledagj (BV 1652); cingarus: Cygáň (KS 1763); jako Cigana po svete vandrovat musime (KOMJATNÁ 1772 LP); cziganyowy za klincze (JACOVCE 18. st)
2. c-i cigánska kapela
F. častokráte mu w žalutku czigany kugu (SNS 1786) od hladu mu škrčí v bruchu
3. expr klamár, luhár; zlodej: ratione dehonestationis: czygany, nehoden sy medzy dobrymy lidmy sedeti (TRENČÍN 1599); gich recžy mesto nedate, ale gakoby ste wy gych chtely cziganmy robity (LACLAVÁ 1686); Sandor bude wzdi zawisnik, cikan (RADVAŇ 1729); kdo mluwi, že miluge Bocha a bratra sweho nenawidi, cigan gest (SJ 18. st)
P. atpn hospes Cigan (v Zemplíne 1381); Ladislaus Chigan (v Bíni 1454); -ka ž k 1, 2: pokradla zito, slanjnu a že czigankj dawala (KRUPINA 1694); mluwicze, ti cziganka, salbirka opentana (SPIŠ 1724); (svokra) newestu len slepou czigankou zowie, anj geg dobreho gmena neda (TURIEC 1754)


cikán- p. cigán-

Cigán
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) Cigán
G (bez) Cigána
D (k) Cigánovi
A (vidím) Cigána
L (o) Cigánovi
I (s) Cigánom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyria) Cigáni
G (bez) Cigánov
D (k) Cigánom
A (vidím) Cigánov
L (o) Cigánoch
I (s) Cigánmi

cigán
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) cigán
G (bez) cigána
D (k) cigánovi
A (vidím) cigána
L (o) cigánovi
I (s) cigánom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) cigáni
G (bez) cigánov
D (k) cigánom
A (vidím) cigánov
L (o) cigánoch
I (s) cigánmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko CIGÁN sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 30×, celkový počet lokalít: 14, v lokalitách:
PAVLOVCE NAD UHOM, okr. MICHALOVCE – 6×;
LUŽANY PRI TOPLI, okr. BARDEJOV (od r. 1996 SVIDNÍK) – 4×;
GIRALTOVCE, okr. BARDEJOV (od r. 1996 SVIDNÍK) – 3×;
VEĽKÁ MAŇA (obec MAŇA), okr. NOVÉ ZÁMKY – 3×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 2×;
TREBIŠOV, okr. TREBIŠOV – 2×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
ŽELEZNÍK, okr. BARDEJOV (od r. 1996 SVIDNÍK) – 1×;
FRANCOVCE (obec GIRALTOVCE), okr. BARDEJOV (od r. 1996 SVIDNÍK) – 1×;
GAJARY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 1×;
SEVER (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu