cieľ -a m.
1. miesto, kt. sa niekto usiluje dosiahnuť: c. cesty; dobehnúť, doraziť do c-a, prejsť c-om
2. predmet, kt. sa má zasiahnuť, terč: strieľať do c-a, streľba na pohyblivé c-e; bomby zasiahli vojenské c-e
3. účel; zámer, úmysel: humánne, vedecké, politické, umelecké c-e; c. práce, výroby, hnutia, života; sledovať osobné c-e; dosiahnuť vytýčený c.; postaviť, klásť (si) (za) c.; mať za c. preskúmať niečo; chodiť bez c-a
● → minúť sa c-a; na ten(to) c. nato; c. svätí, posväcuje → prostriedky;
s cieľom predl. s inf. vyj. cieľ, účel: odišiel s c. vybaviť povolenie na vstup;
cieľový príd.: c-á páska, rovina; c-é prémie za splnenie úlohy;
cielik -a m. zdrob. expr.
cieľový -vá -vé príd.
cieľový -vá -vé príd. 1. ▶ súvisiaci s cieľom, stanoveným miestom; nachádzajúci sa na stanovenom mieste: cieľová krajina; cieľové letisko; cieľová čiara; zasiahnuť cieľovú oblasť; o prvenstve často rozhoduje cieľová kamera; cieľová páska stužka označujúca cieľ; šport. cieľová rovina priama časť dráhy pred cieľom; c. rozhodca určujúci, kedy sa pretekár dostal do cieľa; žel. cieľová stanica v ktorej cestujúci v súlade s údajmi na cestovnom lístku končí cestu vlakom; elkom. cieľová adresa časť správy, ktorá označuje prijímateľa; geod. c. bod na ktorý sa meria; lingv. c. jazyk do ktorého sa prekladá; cieľová príslovková veta vyjadrujúca cieľ, ktorý sa má dosiahnuť dejom vyjadreným v hlavnej vete 2. ▶ sledujúci určitý cieľ, zámer, úmysel: c. program; c. prístup k niečomu; cieľová úloha štátneho výskumu; cieľová odmena, prémia za splnenie stanovenej úlohy; les. cieľové zastúpenie drevín žiaduce drevinové zloženie
cieľ, -a m.
1. miesto, ku ktorému niečo smeruje, méta: c. cesty, c. túžby; šport. dobehnúť, vplávať do c-a
● dôjsť c-a dosiahnuť žiadané, vytýčené;
2. terč: mieriť, strieľať do c-a, na c.; zasiahnuť, trafiť, minúť c.
● minúť sa s c-om nesplniť svoj účel;
3. zámer, úmysel, účel: c. života, svätý, dobročinný, vedecký, konečný c.; určiť si, vytýčiť si (za) c., mať za c., sledovať nejaký c.; vytrvale, bezohľadne kráčať za svojím c-om;
4. kraj. medzník, kameň na medzi al. v brázde: Našiel som na lúke cieľ presadený. (Taj.);
cieľový príd.: c-á čiara, rovina;
cieľovo/-e prísl.;
cielik, -a m. zdrob. k 4