Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

cieľ -a m.

1. miesto, kt. sa niekto usiluje dosiahnuť: c. cesty; dobehnúť, doraziť do c-a, prejsť c-om

2. predmet, kt. sa má zasiahnuť, terč: strieľať do c-a, streľba na pohyblivé c-e; bomby zasiahli vojenské c-e

3. účel; zámer, úmysel: humánne, vedecké, politické, umelecké c-e; c. práce, výroby, hnutia, života; sledovať osobné c-e; dosiahnuť vytýčený c.; postaviť, klásť (si) (za) c.; mať za c. preskúmať niečo; chodiť bez c-a

minúť sa c-a; na ten(to) c. nato; c. svätí, posväcuje → prostriedky;

s cieľom predl. s inf. vyj. cieľ, účel: odišiel s c. vybaviť povolenie na vstup;

cieľový príd.: c-á páska, rovina; c-é prémie za splnenie úlohy;

cielik -a m. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
cieľ ‑a m.; cieľový; cieľovo prísl.; cielik ‑a m.

cieľ cieľa pl. N ciele G cieľov m.

cieľ cieľa pl. N ciele m. ⟨nem.⟩ 1.miesto, ku ktorému smeruje pohyb niekoho al. ktoré sa usiluje niekto dosiahnuť: c. cesty, vychádzky; c. exkurzie; c. výletu; vyraziť k určenému cieľu; c. je na dohľad; popchnúť koňa k cieľu; o chvíľu sme v cieli
2. šport.miesto, kde sa končia preteky: stanoviť, označiť c.; rozhodca, zapisovateľ v cieli; byť prvý, druhý, tretí v cieli
3.miesto, predmet, ktorý sa má zasiahnuť; syn. terč: živý, pohyblivý c.; krytý, nekrytý c.; vojenské ciele; ciele leteckých útokov; mieriť, strieľať do cieľa; trafiť, minúť c.; šport. hod granátom na c.
4. ▶ zmysel, výsledok, ku ktorému smeruje istá činnosť, stav, ktorý sa má dosiahnuť; syn. zámer, úmysel, účel: c. života, životný c.; mať za c. štúdium na univerzite; určiť c. výskumu; stavať, vytýčiť si vysoké, náročné ciele; dosiahnuť želaný c.; zdôrazniť výchovný c. prednášky; sledovať primárne ciele; mať s niekým spoločný c.; zamaskovať skutočný c.
fraz. cieľ svätí/posväcuje prostriedky ospravedlňuje aj nesprávne, nemorálne konanie; zastaráv. dôjsť cieľa dosiahnuť zamýšľaný zámer; minúť sa cieľa nesplniť stanovený účel, zámer
s cieľom predl. s neurčitkom ▶ vyjadruje cieľ, účel: s cieľom poskytnúť pomoc; prijať opatrenia s cieľom dokončiť stavbu v termíne; cielik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: mať svoje každodenné cieliky; S úsmevom si odfajkúvam všetky splnené cieliky. [Inet 2004]

-eľ/169960±484 1.92: substantíva m. neživ. N+A sg. 26044→25664
+54
−2
ci/15438 kašti/1735 kúp/1191 ukazovat/1067 súčinit/811 kaš/777 kŕd/766 Krem/587 orti/384 p/382 zret/348 kuž/246 Ip/244 (54/1688)

/386868±4378 1.69: substantíva m. neživ. N+A sg. 30330→30785
+2069
−757
cieľ/15438 žiaľ/1846→2715
+2000
−746
kaštieľ/1735 kúpeľ/1191 ukazovateľ/1067 súčiniteľ/811 kašeľ/777 kŕdeľ/766 Kremeľ/587 ortieľ/384 peľ/382 ošiaľ/365 zreteľ/348 (85/4219)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

cieľ 1. zmysel, ku ktorému smeruje istá činnosť; ideálny stav, ktorý sa má dosiahnuť • účel: cieľ, účel nášho úsilia; cieľ, účel našej cestyúmyselzámer: mať pevný zámerpredsavzatie: mať životné predsavzatiakniž. méta: klásť si vysoké métyideál (cieľ ako predmet túžby): cestovanie je môj nesplniteľný ideálzacielenie

2. predmet, ktorý sa má zasiahnuť • terč: pohyblivý cieľ, terč


idea 1. myslený obraz o niečom, výsledok myslenia • myšlienka: to je výborná idea, myšlienkanápad (náhla idea): mať dobrý nápadplánzámerúmysel: uskutočniť svoj plán, zámer, úmyselcieľ: svoj cieľ opísal niekoľkými slovamipredstava: utopické predstavy

2. produkt myslenia odrážajúci vzťah ľudí k vonkajšiemu svetu • myšlienka: idey, myšlienky slobodyzásada: zásady demokraciepojem: pojem nekonečnapresvedčenie (idea, ktorú človek pokladá za nespornú): drží sa svojho presvedčenia

3. obsahové zacielenie umeleckého al. vedeckého diela • myšlienkatéma: hlavná idea, myšlienka, téma filmunámet: námet skladby


plán 1. predstava budúcnosti • zámerúmysel: plány, zámery na ďalšie roky; mojím úmyslom je založiť prosperujúcu firmucieľ: uskutočnil svoj cieľúčel: nejasný účel poradypredsavzatie (rozhodnutie niečo vykonať): mať veľké predsavzatieidea: to je dobrá ideakniž. zámysel

p. aj úmysel, zámer, idea 1

2. vopred určený postup činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ: pracovný plán, plán rozvoja spoločnostirozvrh: rozvrh hodín, prácprogram: program koncertu, edičný programgrafikon (grafické znázornenie nadväzujúcich postupov): grafikon dopravyharmonogram (znázornenie vzájomného časového zladenia rozličných činností): pracovať podľa harmonogramuprojekt (plán vedeckého, umeleckého diela): projekt výkladového slovníkascenár: scenár filmu, výstavyosnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hry, učebné osnovyporiadok (súhrn pravidiel, predpisov na istý postup): cestovný poriadokkoncepciakniž. koncept (spôsob chápania niečoho): režijná koncepcia hry; mať vlastný koncept riešeniahovor. rozpočet (finančný plán): zmariť niekomu rozpočet

p. aj koncepcia 2

3. pôdorysné zachytenie terénu stavby: plán mesta, uliceodb. dispozícia: dispozícia prízemiaprojekt (plán technického diela): projekt divadla, stanicepôdorys: pôdorys budovy

4. p. zložka


preto 1. odkazuje na príčinu, dôvod, účel obyč. vyjadrený vedľajšou vetou • zato: vrátil sa preto, zato, aby si zobral viacej korúnnato: je tu nato, aby nám pomohol; preto, nato si nás nemusel volaťfraz. na ten(to) cieľ

2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a pretozatoa zato: vždy sa vystatoval, preto, a preto ho nemali radi; letel prvý raz, zato sa báltedaa tedataka tak: začalo sa zmrákať, teda, a teda sa pobrali domov; páčila sa mu, tak, a tak sa jej prihovorilnužnuž preto: nevládala, nuž, nuž preto jej pomohol


tendencia 1. usilovanie sa uplatniť isté myšlienky, názory a pod.: článok má mravoučné tendenciezámer: politické zámerycieľ: všeľudský cieľúsiliesnaha: je tu úsilie, snaha ovplyvniť výsledok zápasu

2. smer, ktorým postupuje istý jav • sklon: má tendenciu, sklon k alkoholizmunáklonnosťnáchylnosťdispozícia: dedičná náklonnosť, dispozícia na niečokniž. trend: vývinový trend


úmysel uvážené úsilie niečo urobiť, zamýšľané konanie: mám v úmysle odísť; urobil to s najlepším úmyslomzámer: uskutočniť nejaký zámercieľ: sledovať osobné cieleplán: prekaziť niekomu plánypredsavzatie: mať pevné predsavzatiemyšlienkaidea: to nie je dobrá ideaúčel: dať niečo na šľachetný účeltendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie v politikekniž. intencia: konať v niečích intenciáchkniž. zámysel (J. Horák)


zámer uvážené rozhodnutie dosiahnuť niečo: výchovný zámerúmysel: nerobil to s dobrým úmyslomcieľ: sledovať istý cieľúčel: vec sa dá zneužiť na všelijaké účelyplán: mal veľkolepé plány do budúcnostipredsavzatie: nedal sa odradiť od svojho predsavzatiakniž.: zámyselintencia: pracovať v intenciách svojho predchodcutendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie


zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmyselvýznam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výrokuobsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónienáplň: životná náplňkniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'êtrekniž. tenor: tenor článkukniž. značenie (Dobšinský)

2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel prácecieľ: cieľ hnutiaúčel: vec nespĺňa svoj účelvýznam: nechápe význam celej udalostidôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod

3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziupochopenieporozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumenímcitcítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie

4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslamizastar. čuv

5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmyslochvedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomiepamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmyslochrozumum (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?

6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužovpud: pohlavný pudvášeň: dať sa strhnúť vášňoužiadostivosť: telesná žiadostivosťzastar. žiadzachtivosť: chtivosť pohľadu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

cieľ, -a m.

1. miesto, ku ktorému niečo smeruje, méta: c. cesty, c. túžby; šport. dobehnúť, vplávať do c-a

dôjsť c-a dosiahnuť žiadané, vytýčené;

2. terč: mieriť, strieľať do c-a, na c.; zasiahnuť, trafiť, minúť c.

minúť sa s c-om nesplniť svoj účel;

3. zámer, úmysel, účel: c. života, svätý, dobročinný, vedecký, konečný c.; určiť si, vytýčiť si (za) c., mať za c., sledovať nejaký c.; vytrvale, bezohľadne kráčať za svojím c-om;

4. kraj. medzník, kameň na medzi al. v brázde: Našiel som na lúke cieľ presadený. (Taj.);

cieľový príd.: c-á čiara, rovina;

cieľovo/-e prísl.;

cielik, -a m. zdrob. k 4

cieľ m.
1. csl miesto, ku ktorému niečo smeruje: Pri strážňici bou̯ cieľ, gdo tam prví dobehou̯, ten vihrau̯ (Ležiachov MAR); Prichádzali zme uš k cílu, ke_ca strhla búrka (Vištuk MOD); ciľ (Remeniny GIR)
2. csl terč: Potom strialäli pod jablonó do cialu (Brusník REV); Pekní srňec, to bi ból cíľ! (Brvnište PB); Triccátich krokoch mi prišla líška na cíl (Skalka n. Váh. TRČ)
3. úmysel, zámer: A títo oddánci donésli oferu na šetki ciéle (Bzince p. Jav. NMV)
4. hraničný znak, obyč. kameň, medzník oddeľujúci dve polia: Nasaďili sa kämeňe, tak to je cieľ (Drienovo KRU); Veť som sám ciel zapichov (V. Bielice TOP); Som sa aj hňevau̯, ľebo mi cieľ viorau̯ (Pečenice LVI)

cieľ [cieľ, cíl] m
1. bod, miesto, kt. sa usiluje niekto dosiahnuť: behunowe od cjle do cjle behem pospjchagj (KoB 1666); dokud člowěk putugjcy cýl cesty swég nedostihne (MP 1718); kone skrze zawodni plac k gednómu cjlu bežj (ŽS 1764)
2. bod, do ktorého sa mieri al. strieľa, terč: ručničnj strelcy wistrelugj do cyle myerice (KoB 1666); položil mňa gakó cyl na strjlani (KB 1756); žáden z Grékúw s nimi (kušami) k myreny cylu nemuže se prirownat (PT 1778)
L. chybiť c-a, v c-i chybovať netrafiť: pri strilenj chibyl toho cila (SOBOTIŠTE 1616 E); v cíli chiboval, neb hattagan vpadel jéj do nohi (BR 1785)
3. hraničný znak, medzník: cesta na lewu stranu pres neyaku dolynu od gedneho ciele chyluge se (ZVOLEN 1567); zeme za poznamenanimj mezami a cielmj su wssecky w bobockem chotari (TRENČÍN 1640); cziele skrze s. deputatiu osadene wihaczal (PUKANEC 1764); prwny cyl neb meznjk začjna se na wrchu (HRANOVNICA 18. st)
4. zememeračský nástroj: groma: cyl, mjra, s kterú cestu aneb zem meragú (KS 1763); groma: der Feldmaestzeig: cyl, kterimz cesty snamenowaju (ML 1779)
5. stanovený čas, termín: na gisty cyl aneb termin predepsany k rozeznany rozepre se nepostawil (RUŽOMBEROK 1601); strany meho dluhu dany gest mi cyl anebo termin do ssestj tiždnuo (D. STREHOVÁ 1645)
6. zámer, účel, zmysel nej. konania, snaženia; koniec: gestli může byti utessiteslny cyl (:konec:) (OP 1685); (reči) netrefne zmerugj k cily doctorowemu (TP 1691); k gakemu cily swetime swatky (Le 1730) prečo; obzwlásstny čitaňá cyl bywá (BlR 18. st)
L. k tomu c-u na ten účel, preto: vrchnost jest narizena a ustanovena k tomu cili, aby pod jejich štastlivym spravovanim mohli lide pohodlne v priby(t)cich svych zustavati a prace štastlive vykonavati (DRIENČANY 1683 LP); richtar barbyera, masyara ag gedniho skuseniho messtana k tomu czjelu dal zawolat, aby nemocz teho junczoka poznawaly (s. l. 18. st)
7. dôvod, príčina: mluwenj takowe za swobodné pokladagu ne z giního cílu, bi ono musilo biťi swobodné gak k odwráceňú lže (BN 1790); -ný, -ový príd k 3: cielny kamen (BYSTRIČKA 1730); limes: cylowy kameň; limitaneus: pomezny, wymezny, cylowy; limitaneus miles: wogák chotár, mezu opatrugjcy wogák cylowy, wymezny (KS 1763); -ček dem k 3: metula stadium: cylček (LD 18. st)


cíl- p. cieľ-

cieľ
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) cieľ pacienta. Náš druhý čiastkový cieľ nám pomohol zistiť, aké metódy
G (bez) cieľa takmer 20 - kilometrové stúpanie do cieľa na Corno alle Scale, v ktorom
D (k) cieľu dotiahnuť do úspešného konca, k cieľu . Ktorá revolúcia sa vlastne
A (vidím) cieľ sa dali nastaviť tak, aby každý cieľ zväčšili. Počas celého procesu
L (o) cieli určite veľkolepá… Keď sme zastali v cieli trekingu, vo výške 5545 m, pod
I (s) cieľom pre všetkých motivujúce. Mojím cieľom je, aby sa vytvorila do budúcnosti
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) ciele povedal Anton Kolenčík. Smelé ciele hornooravského družstva narazili
G (bez) cieľov nástroje na dosiahnutie svojich cieľov po spojení so seberovnou vesmírnou
D (k) cieľom cieľovú skupinu blízku svojim cieľom a aktivitám. Nezabudnime, že naša
A (vidím) ciele neskôr pomôže splniť jeho firemné ciele . Na svete vznikne pridaná hodnota,
L (o) cieľoch fungovalo tak, ako to má,“ dodal. V cieľoch do novej sezóny má tréner
I (s) cieľmi segmentu s imidžom, vlastnými cieľmi a zdrojmi. Firma si kladie otázku,

Zvukové nahrávky niektorých slov

bez smeru, bez cieľa sans direction, sans but
cieľ jagajúci sa v hĺbke un but étincelant dans
cieľom, lebo zaiste som le but, car certes j'ai
čoskoro dosiahne svoj cieľ atteindre bientôt son but
je cieľ vašej výpravy est le but de votre expédition
pól, to bol cieľ pôle, c'était le but
priamo k nášmu cieľu directement à notre but
ste mali iný cieľ vous aviez un autre but
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu