chodec -dca m.
1. človek idúci, chodiaci pešo: disciplinovaný ch.; priechod pre ch-ov
2. pretekár v chôdzi;
chodkyňa -e -kýň ž.;
chodecký príd.: ch. šport, ch-é preteky
chodec -dca pl. N -dci m.
chodec -dca pl. N -dci m. 1. ▶ kto sa pohybuje na vlastných nohách: osamelý, náhodný ch.; priechod pre chodcov; zástupy chodcov; kolízia chodca s dopravným prostriedkom 2. šport. ▶ atlét pestujúci chôdzu: preteky, súťaž chodcov na 20, 50 km; časový limit v chôdzi splnilo šesť chodcov; naši chodci skončili na siedmom mieste ▷ chodkyňa -ne -kýň ž.: pri nehode utrpela ch. smrteľné zranenie; na olympiáde si výborne počínali aj obe slovenské chodkyne
chodec človek idúci, chodiaci pešo: osamelý chodec • peší: priechod pre chodcov, pre peších • okoloidúci (kto ide okolo): nevšímať si okoloidúcich • zried. pasant (Vajanský)
okoloidúci kto ide okolo: pozerá z obloka na okoloidúcich • kniž. pasant • chodec (kto ide pešo): chodci mu kývali na pozdrav
chodec, -dca, mn. č. -dci m.
1. človek idúci, chodiaci pešo: osamelý ch., disciplinovaný ch.; chodník pre ch-ov;
2. šport. pretekár v chôdzi;
chodkyňa, -ne, -kýň ž.;
chodecký príd. ch. šport, ch. výcvik, ch. terén; ch-é preteky
chodec m 1. kto chodí pešo: ambulator: chodec, milownjk chodu, precházač (KS 1763) 2. cestovateľ, pútnik; tulák: peregrinator: putnjk, wándrownjk, w cuzég zemi choďec (KS 1763) 3. nasledovník, prívrženec: assectator: choďec za ňekym (KS 1763); -ký príd k 2: plásst chodecký (FP 1744)