Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

chata -y chát ž.

1. menšia stavba na prechodný, obyč. rekreačný pobyt: poľovnícka ch., postaviť ch-u

2. (jednoduchá) ubytovňa, hotel pre rekreantov a turistov: horská, turistická ch.; Zbojnícka ch. (vo Vys. Tatrách)

3. archeol. jednoduché, obyč. prútené al. zrubové obydlie;

chatový príd.: ch-á oblasť;

chatka -y -tiek ž. zdrob.

chata chaty chát ž.

chata -ty chát ž. 1. ▶ menšia stavba (často z dreva) slúžiaca na prechodný, obyč. rekreačný pobyt: rekreačná, poľovnícka ch.; podniková, súkromná ch.; murovaná, zrubová ch.; podpivničená ch.; prenajať si chatu; pokosiť trávu okolo chaty; Už som sa nacestoval dosť, mám chatu, tak ju konečne využijem. [VNK 2000]
2. ▶ jednoduchá ubytovňa, hotel pre rekreantov a turistov: horská, turistická ch.; štvorlôžková ch.; drevený rustikálny štýl chaty
▷ chatka -ky -tiek ž. zdrob. k 1: záhradná, drevená ch.; na jednej strane sa mihali sklady, na druhej ovocné záhrady s chatkami

chata, -y, chát ž.

1. chudobný dedinský domček, chalupa, chatrč: Na tisíc verstách nieto mestečka, nieto dediny, ba skoro ani chaty. (Taj.)

2. drevený dom na letovanie; turistický hotel v horách: weekendová ch., horská, poľovnícka, turistická ch.; ísť na ch-u; letovať na ch-e;

chatový príd.;

chatka, -y, -tiek ž. zdrob.

chata ž.
1. zried. menší dom, domec: Zbudovaľi zme sebe jakóska totu našu chatu, ta mame dze bivac (Ratvaj SAB)
2. turč jednoduché drevené stavisko, prístrešie pre robotníkov v hore ap.: chata (Ivančiná MAR, Slov. Pravno MAR)
3. csl nov. rekreačný domec obyč. mimo obce: Ale kupuju ešče šinďeli, čo to choďia až z Ostravi, na ti chati (Riečnica KNM); Pejdześatim šestim bulo malo chatoch (Fintice PRE)