cestovateľ -a mn. -ia m. kto cestuje do cudzích krajín s poznávacím, výskumným cieľom;
cestovateľka -y -liek ž.;
cestovateľský príd.: c-á vášeň
cestovateľský -ká -ké príd.
cestovateľský -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s cestovateľom; určený cestovateľovi; vlastný cestovateľovi; svetobežnícky: c. plán, zámer; c. server; c. spolok, klub; široká cestovateľská verejnosť; cestovateľská burza; cestovateľská príručka; cestovateľské záznamy; praktické cestovateľské typy; c. balík súbor ponúk cestovných kancelárií turistom; cestovateľská vášeň; cestovateľské nadšenie; mať cestovateľské chute; zažiť skutočné cestovateľské dobrodružstvo
cestovateľský p. svetobežnícky
svetobežnícky ktorý je posadnutý cestovaním po svete, ktorý rád poznáva iné kraje • svetobežný: taká svetobežnícka, svetobežná povaha sa nikde neusadí • cestovateľský: neuspokojili ju ani svetobežnícke, cestovateľské chúťky; prežíval práve cestovateľské obdobie • hovor. expr. vandrovný • túlavý (ktorý nevydrží dlho na jednom mieste, v jednom prostredí): zvykol si na vandrovný, túlavý život
cestovateľ, -a mn. č. -lia m.
1. kto koná dlhšie cesty do cudzích krajín, aby ich poznal al. preskúmal;
2. kto často cestuje; cestujúci, pútnik;
cestovateľka, -y, -liek ž.;
cestovateľský príd.: c. spolok, c-á vášeň