cimerman [-m(e)r-], crmoman m nem
1. tesár; stolár: dwom cymrmanom, co na ffare ssyczowaly z daskamy gang (ZVOLEN 1640); od stawenj domu dalo se czimermanom fl 60 (VRBICA 1758); naložili sme na czrmomanou fl 47, d 60 (LISKOVÁ 1765); cimrmanowy, kterj stoly a stolce poprawau (L. MIKULÁŠ 1769); desat grajczaruw muze zarobity gamsky czimerman (Š. DOLINA 1770); modlitba cymrmana gwérskeho (LZ 1775)
2. staviteľ: architectus: cymrman stawya z pomocy tesarou, z sekeru a z pobigačku swe prace wikonawagjcych (KoB 1666)
P. atpn Pawel Czymerman (P. ĽUPČA 1564); Petrus Chimerman (NEVOĽNÉ 1572 U1); -ka ž žena cimermana: gedne wdowy cimrmanky pol druha zlaty (s. l. 17. st); -ský príd: czech czrmomanski (B. BYSTRICA 1704 E); czimermansky majster (VALASKÁ 1771); musel sem pry meste cimermansku robotu wikonawat (S. ĽUPČA 1781); snura cimermanska (s. l. 1791); cimrmanskemu towarissu pantok dluhi cimrmansky do boku wtial (s. l. 18. st)
cimrman, -ský, -ka p. cimerman
crmoman, -ský p. cimerman