chromý príd.
1. kt. má končatinu neschopnú (normálneho) pohybu, krivý: ch. človek; ch. na obe nohy
2. neschopný pohybu, ochrnutý, ochromený: má ch-ú ruku, nohu
chromý -mého pl. N -mí G -mých m.
chromý -má -mé príd.
chromý1 -má -mé príd. ▶ ktorý nie je schopný normálneho pohybu v dôsledku choroby, úrazu al. vrodenej chyby, ktorý kríva, je krivý: má chromé koleno, preto krivká; od narodenia má chromé obidve dolné končatiny; po autonehode ostal ch.; Ja mám chromú nohu, nestačil som utekať za ostatnými. [P. Vilikovský]; Aj keby bola chromá, škuľavá, hrbatá, aj keby bola najšpatnejšia na celom šírom svete, neprekážalo by mu to. [J. Lenčo]; Chodieval s chromým psom. [L. Ballek]; pren. Storočný platan vŕzga ako chromý, keď korunami vietor ševelí. [J. Buzássy]
chromý2 -mého pl. N -mí m. ▶ kto nie je schopný normálneho pohybu v dôsledku choroby, úrazu al. vrodenej chyby al. kto sa vôbec nemôže pohybovať: pomôcť chromému pri prechádzaní cez križovatku; Odkryl sa vesmírny svet, slepí vidieť a chromí chodiť môžu. [Š. Žáry]; Prvé však, čoho si Talapáň v tejto izbe všimol, bol vozík pre chromých hneď vedľa postele. [A. Plávka]
chromý 1. ktorý má chorú, poškodenú dolnú končatinu; ktorý kríva, ťažko, nemotorne sa pohybuje • krivý: chromý, postrelený pes; chromý, krivý vojnový veterán • krivkavý (trochu krívajúci): krivkavý starec • napádajúci: napádajúci na pravú nohu • zakášavý (oblúkovitý, ako pri kosení; o pohybe al. o človeku, ktorý sa takto pohybuje): zakášavý mrzák, zakášavá chôdza • pejor.: čaptavý • čapatý • čambľavý • šmatlavý (neprirodzene chodiaci, s deformovanými chodidlami; svedčiaci o tom): čaptavý, čapatý mládenec; čambľavé, šmatlavé nohy • expr. zried. dokľavený (na nohách): dokľavený tvor
2. p. ochrnutý 1
krivý 1. ktorý je (nepravidelne) odklonený od priameho, rovného smeru (op. rovný) • nerovný: krivý, nerovný ťah štetcom, ceruzou; krivý, nerovný povrch niečoho • ohnutý • zahnutý • zakrivený • skrivený (v tvare oblúka al. uhla): ohnutá, zahnutá, zakrivená, skrivená tyč • poprehýbaný • sprehýbaný • pokrivený • kraj. zúverený (viac ráz ohnutý): poprehýbaný, sprehýbaný, pokrivený plech • lomený (prudko odklonený od priameho smeru): lomený oblúk • kľukatý • expr. krivolaký (so zákrutami): kľukaté, krivolaké uličky starých miest
2. ktorý má choré al. deformované dolné končatiny, ktorý kríva na jednu al. na obidve nohy • chromý: krivá, chromá osoba • napádajúci: napádajúci na pravú nohu • krivkavý: krivkavý starec • zried. krivonohý (Timrava) • expr. zried. dokľavený (na nohách): dokľavený tvor
p. aj čaptavý
3. založený na nepravde, podvode • krivoprísažný: krivé, krivoprísažné svedectvo • nepravdivý • falošný: nepravdivé obvinenie, falošná prísaha • nespravodlivý: nespravodlivý súd
4. p. zlý 1, 3
nehybný ktorý je (dočasne al. trvalo) neschopný pohybu al. vývinu • meravý • zmeravený: zaujal nehybný, meravý postoj; po úraze mu ruka zostala nehybná, meravá; nehybný, meravý stav v spoločnosti • nepohnutý • stŕpnutý • stuhnutý • tuhý • expr. zmrazený (momentálne neschopný pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických stavov): počúval celý stŕpnutý, stuhnutý, tuhý od hrôzy; vyčkával nepohnutý; po osudnej správe ostal zmrazený • pren.: kamenný • skamenený (bez pohybu): jeho tvár ostala nehybná, kamenná, skamenená maska • kniž.: ustrnutý • strnulý • nedvižný: nehybné, nedvižné, strnulé telo; hľadel na ňu ustrnutým, strnulým pohľadom; ustrnuté dogmy • nepohyblivý • imobilný (trvalo neschopný pohybu): po úraze ostal nepohyblivý, imobilný • chromý • ochromený • ochrnutý (trvalo neschopný pohybu vplyvom fyziologických zmien): vláčil za sebou nehybnú, chromú, ochrnutú nohu; po porážke mu polovica tváre ostala ochromená, ochrnutá • pevný • stabilný • statický (nemeniaci svoje miesto al. polohu; op. pohyblivý): upieral pohľad na pevný, stabilný bod v diaľke; zaujal nehybnú, statickú pózu • stojatý (obyč. o vode) • mŕtvy (i pren.; bez života): nehybné, mŕtve oči; mŕtve rameno rieky • ťažký (obyč. o vzduchu) • expr. olovený: ťažký, nehybný vzduch pred búrkou; ťažký, olovený jazyk
p. aj stály
ochrnutý 1. ktorý stratil schopnosť pohybu, obyč. ako následok úrazu, choroby a pod. • chromý • ochromený: po autonehode ostal ochrnutý, chromý; chromá, ochromená končatina • nehybný • nepohyblivý • kniž. imobilný: jazyk ostal od prekvapenia nehybný, nepohyblivý; nepohyblivý, imobilný invalid • meravý • zmeravený • stŕpnutý • stuhnutý • tuhý: pravá časť tváre je po porážke meravá, zmeravená, stuhnutá; pri zápale mozgových blán má pacient stŕpnutú, stuhnutú, tuhú šiju
2. p. ochromený 1
1. majúci chorú, poškodenú končatinu, krivý: ch. človek, ch. kôň; ch. na nohu, na obe nohy;
2. (o končatinách) ochromený: ch-á noha, ch-á ruka;
chromosť, -ti ž. lek. ochromenie činnosti končatín
chromý príd. 1. csl majúci poškodenú, nehybnú končatinu, krivý ap.: Búl chromí na ednú nohu (Rochovce ROŽ); Vi ste chromá, drevená, vi to ešče pokazíte, nevarte ništ! (Ružindol TRN); Stari oťedz bol chromi a chlapi sviňu zaklali (Riečnica KNM); Hromeho koňa kupia ľem Cigaňi na meso (Spiš. Štvrtok LVO); A muśela tri ras obejsc kolo stola, že či je ňe chroma (Rankovce KOŠ) 2. nehybný, ochrnutý (o končatine): Ešťe ot prvéj vojni má chromú lavú ruku (Lapáš NIT); Nuž jako porazení človek, na tú chromú nohu ani stupit (Brestovany TRN)
chromý príd 1. majúci ochrnuté končatiny: chromi lide (ŽK 1473); (dieťa) na wssecky audy chromé (SPo 1691); chromim konom (ŽILINA 1714); claudus: chromi na nohi (ML 1779) 2. (o končatinách) ochromený, ochrnutý: udi chrome (RN 17.-18. st); chromjma nohami a rukami (VP 1764)