chrástel p. chriašteľ
chrášter p. chriašteľ
chriašteľ1 m. (chrástel, chrášter)
1. vták z čeľade chriašteľovitých, žijúci v mokradiach, (zool. Rallus): Ftáci šelijako spiévajú, aj chráščel (Brestovany TRN); chriašťeľ (Mošovce MAR); chriašťel (Revúca); chrástel (Brodské SKA); chra̋ščor (Sirk REV)
F. takí si ako chriašťeľ, aňi čo bi son sa ťi ňedala najesť (Pukanec LVI), suchí jako chráščel (Bošáca TRČ) - veľmi chudý
2. tek, top, jpov expr. chudý al. vycivený, šťúply človek (i ako nadávka): Keď ho odobrali, bó_len takí chriašťel (Prochot NB); To ďieuča je len takí chriašťel (Návojovce TOP); A čo si mislí, takí chráščel, že sa ho bojím? (Bzince p. Jav. NMV); Od mlada bíval chráščel, ščúplí a tolké roki sa dožil (Dol. Súča TRČ); chrášter (Lukáčovce HLO)
chriašteľ2 m. druh huby, bot. rýdzik korenistý (Lactarius piperatus): Pot Kočom zme zbierali chra̋štele, dali sa varid i jest (Val. Dubová DK)