chovanec -nca m.
1. kto žije vo (výchovnom) ústave, internáte ap.
2. dieťa prijaté do výchovy v rodine;
chovanica -e -níc, chovanka -y -niek, k 1 i chovankyňa -e -kýň ž.;
chovanecký príd.
chovanec -nca pl. N -nci m.
chovanec -nca pl. N -nci m. 1. ▶ kto žije v zariadení ústavnej starostlivosti (vo výchovnom ústave, v internáte a pod.): bývalý ch. katolíckeho internátu; ch. polepšovne, ústavu pre mladistvých, reedukačného domova pre mládež; maloletí chovanci detského domova; získať si dôveru chovancov 2. ▶ (obyč. o zvierati) čo bolo vzaté do opatery; čo je chované v zajatí, zverenec: pracovníci zoo nosia svojim chovancom seno, chlieb a mäso; Koníky sú obľúbenými chovancami morských akvárií. [VNK 2002] ▷ chovanica -ce -níc, chovanka -ky -niek, chovankyňa -ne -kýň ž.: prichýliť na víkend chovanku; na benefičnom podujatí vystúpili aj chovankyne miestneho detského domova; Vyzerala vtedy upnutá a strojená v akýchsi nevýrazných popolavých šatách, aké nosia chovanice v dievčenských ústavoch. [P. Štrelinger]
chovanec p. zverenec 1
zverenec 1. kto je niekomu zverený do opatery, do starostlivosti: vychovať zo zverenca statočného človeka • chovanec (obyč. kto žije vo výchovnom ústave) • práv. opatrovanec • chránenec
2. p. snúbenec
chovanec, -nca m.
1. chlapec, mladík vychovávaný v nejakom ústave, internáte ap.: ch. internátu, učňovského domova;
2. práv. chlapec prijatý za vlastného, adoptovaný, osvojenec;
chovanecký príd.: práv. ch. pomer
chovanec m. 1. or, priev, zsl, spiš osvojený, adoptovaný chlapec: Potom zme tu prišľi za chovancof, vzal ná_starí vdovec ku sebe, ňemal ďeťí (Zábiedovo TRS); On mieu̯ chovanca aj chovanicu (Kunov SEN); Chovaňec čosi ňemóhel na nohu (Dol. Súča TRČ); Mi ňemáme vlasné ďeťi, máme chovanca, bratovho sina (Návojovce TOP); vźadz za chovanca (Studenec LVO) 2. expr. zakrpatené mláďa hydiny: Višlo nam dvacec kurčat, no tri buľi chovance (Žalobín VRN) 3. krmník pre husi: Šťiri ťížňe pred hosťinou hoďila dve husi do chovanca (Sebechleby KRU)
chovanec m kto je prijatý za vlastného al. na výchovu: to wiem, nebo som v Sskorczow wlastnj chowanecz bol (P. LEHOTA 1625); chowancu Miklossowy, gezli manzelku ass do smrti opatrowat bude, poruca winicu (KRUPINA 1750); ti ňé chovanec, ale opravďivá má krv (BR 1785) P. atpn Thomas Howanecz (v Honte 1491); Mattheus Chowancz (TOPOĽČANY 1570 U1); -ica ž dievča prijaté za vlastné al. na výchovu: Valenta Lazebnjka chowaniczow od mladosti byla (LIPTOV 1596); wynicu poručam mogeg chowanyci (KRUPINA 1694); chowanicza ma mi sprawedliwe sluzi (ŽIAR n. H. 1700); Zuza Seraphin za chowaniczu služila u nebossčzičzkeg panieg (JASENICA 1704)