chmúra -y chmúr ž. kniž.
1. nebezpečenstvo, hrozba, beznádejnosť: rozohnať ch-y nad krajinou
2. smútok, starosť, nepokoj (v tvári): ch. mu prešla po čele
chmúra -ry chmúr ž.
chmúra -ry chmúr ž. 1. zried. ▶ útvar z vodných pár vo vyšších vrstvách atmosféry s charakteristickým tmavým sfarbením, mrak, mračno, dažďový oblak, chmára: obloha bola plná sivých hmlistých chmúr; nad mestom sa sťahujú chmúry 2. expr. ▶ skľučujúci, stiesňujúci pocit z niečoho, chmára: ocitnúť sa v chmúre beznádeje; mať chmúry v duši; zbaviť sa chmúr a zlej nálady; No povedz, Anka, si osoba vzdelaná a máš ešte aj rozum, - zasmeje sa, pretrhne chmúry. [K. Jarunková]; Túto chmúru vždy veľmi rýchlo zaženie pár koliesok klobásky a je po probléme. [Slo 2003] 3. ▶ výraz tváre vyjadrujúci nepriaznivé citové rozpoloženie, smútok, nepokoj, chmára: S chmúrou v čele pomaly a tragicky spieval svojím basom. [InZ 2000] ▷ chmúrka -ky -rok ž. zdrob.: slnko je zatiahnuté ľahkými chmúrkami
hrozba 1. výstražné napomínanie • vyhrážka: nebáť sa hrozieb, vyhrážok; donucovanie hrozbami, vyhrážkami • kniž. zried.: záhroz • záhroza (Hviezdoslav)
2. blízkosť nebezpečenstva: hrozba hladu • expr.: strašidlo • strašiak: strašidlo, strašiak komunizmu • kniž. chmúra • chmára • mrak • mračno: rozohnať chmúry, chmáry, mraky, mračná nad krajinou
chmúra 1. p. nebezpečenstvo, hrozba 2 2. p. smútok 3. p. mrákava
mrákava súvislé ťažké mraky • čierňava: sťahuje sa mrákava, čierňava • chmárava • chmúrava • chmára • chmúra • zried. kúrňava • zastar. mrákota • poet. síňava • expr. húľava (búrkový oblak)
nebezpečenstvo možnosť niečoho zlého • kniž. nebezpečie: nebezpečenstvo, nebezpečie úrazu, výbuchu • hrozba (blízkosť nebezpečenstva): hrozba hladu • riziko (nebezpečenstvo straty, neúspechu): robiť niečo na vlastné riziko • kniž.: chmára • chmúra: rozohnať chmáry, chmúry nad krajinou
smútok stav mysle prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou: zmocňoval sa ho veľký smútok • zármutok: spôsobiť niekomu hlboký zármutok • clivota • clivosť: pochytila ho clivota, clivosť • žiaľ (veľký smútok): plakať, piť od žiaľu • ľútosť (duševná bolesť): ľútosť za priateľom • svetobôľ (nespokojnosť so svetom, životný pesimizmus): romantický svetobôľ • bôľ • bolesť (duševné utrpenie): bôľ, bolesť za rodičmi • chmúra (smútok v tvári): chmúra mu prešla po čele • kniž. žalosť: prežíval žalosť zo straty blízkeho • poet.: stesk • trud (Rázus) • rmut (Figuli) • nár. pokora (Kukučín)
chmúra, -y, chmúr ž. tmavý mrak, čierňava, mrákava, chmára: Slnce v chmúru klesá na západe (Hviezd.) zachodí za mraky;
pren. smútok, starosť, nepokoj (obyč. zračiaci sa na tvári): Na čelo mi chmúra sadne. (Hviezd.) Ona vedela vždy rozoznať chmúry jeho duše. (Jégé) Zaplašil vojvodca chmúry z tváre. (Fig.);
chmúrka, -y, -rok ž. zdrob. expr.
chmúra ž. 1. sšar oblak, mračno: Chmuri śe prevaľuja (Dl. Lúka BAR); chmura (Richvald BAR) 2. šar expr. zried. clivota, zármutok: Taka chmura na mňa prišla, že som śe ci rozrevala (Ostrovany SAB); Ňigda na jednej chmuri ňe dosc, muśi prizdz i druha (Víťaz PRE)
chmúra ž tmavý mrak, čierňava, chmára: pren dusse ma, wypust žalosti chmuru (PoP 1723-24) smútok, starosť P. atpn Andreas Chmura (KRÁĽOVÁ 1719)