cárach -u obyč. mn. m. hovor. expr. haraburdie: byt plný c-ov
cárach -chu obyč. pl. cárachy m.
cárach -chu obyč. pl. cárachy m. hovor. expr. ▶ staré, nepotrebné veci; syn. haraburdie, rároh, rárohy, krám: zapratať izbu cárachmi; V pivnici mám debnu s rozličnými cárachmi. [J. Váh]; Boli tu prútené kufre a množstvo iných neidentifikovateľných rároh a cárachov. [P. Karvaš]
cárach p. daromnica 1
daromnica 1. bezvýznamná vec • zbytočnosť • daromnosť: kupovať daromnice, zbytočnosti, daromnosti • nečin • zried.: daromnina • hlúpota • hovor. pletka: vyhodiť peniaze za pletky • expr.: taľafatka • šepleta • sprostosť • hlúposť • naničhodnosť: nikdy nevenoval žene nič poriadne, iba samé taľafatky, šeplety, hlúposti • expr.: chamraď (Kukučín) • chamradie • hovor., obyč. pejor.: haraburda • haraburdie • rároh • rároha • krám (stará, opotrebovaná vec): vyhodiť z bytu haraburdy, rárohy; izba je plná krámov • hovor. expr. cárach • subšt.: blbosť • blbina • nár. expr. ošprta (Záborský)
2. p. neporiadnica
cárach, -u m. nár.
1. ráždie, chrastie: žulové balvany a husté cárachy (Lask.);
2. obyč. v mn. č. cárachy expr. staré, bezcenné veci, haraburdie: Pošlem ich aj so všetkými cárachmi a rarachmi do horúceho pekla. (Fel.)
cárach m. (čarach) 1. čiast. strsl, spiš raždie, chrastie: Haluźe zo stromoch v leśe volame čarach (Spiš. Štvrtok LVO); carach (Slov. Ľupča BB, Heľpa BRE) 2. jstrsl staré bezcenné veci, haraburdy: To je na ňišt, to je len takí carach (Mur. Dl. Lúka REV); Tentoka cárah vihoďímo (Kalinovo LUČ) 3. expr. neporiadok: Strašní cárah mala v izbe! (Kociha RS); cárašok zdrob. k 1: No a potim toten čarašek tak to śe pozbiralo, abo sňilo v ľeśe (Smižany SNV)
cárašok p. cárach
čarach p. cárach
cárach [-a(j)ch] m nem nízky hustý porast, krovie, chrastie: haluzinu a czarajchi tež darmo je rubat (Č. BALOG 1771); swynu zabily a do carachu zawlekly (PONINKY 1793); kdo ma luky pri hore, kdiž bude čistit, aby se neopowažil ohen klast, carachy palit (PONIKY 1794) P. atpn porucžyl Ssteffanowi Czarachowi fl 5 (B. ŠTIAVNICA 1595)