budovanie [-ie, -i] s 1. čoho stavanie (činnosť): na tychto domow budowanj spolecne poddany daskj, brewna, ssindlia magj nositi neb woziti (KRUPINA 1633); pri robote aneb budowany zamku (s. l. 1677); fabricatio: budowanj, stawanj (KS 1763) L. ban b. bane dolovanie: artikel, kterak se má wirábany neb budowany bany wikonáwať a užiwať (BOCA 1699 GB) 2. stavba, budova: Lacko Klimont pol wsseho domu z budowanjm y prednjm y zadnym Matthussowi Čzičzmorowi dawa a leguge (MARTIN 1597); poručam wssecko budowanie dworowe (s. l. 1659); polowicza tohože kamenneho budowania; wrchne stawany tohože drewenneho budowany (KRUPINA 17. st); aedificium: staweni, budowáni, budjnek (KS 1763)