budík -a m. prenosné hodiny s nastaviteľným zvukovým signálom, budíček: nastaviť, natiahnuť b.; b. cengá, zvoní;
budíček -čka m.
1. zdrob. k budík
2. budík
3. zvukový signál na vstávanie: b. je o šiestej, zaznel b.
budík -ka pl. N -ky m.
budík -ka pl. N -ky m. ▶ prenosné hodiny s nastaviteľným zvukovým signálom: cestovný, elektronický b.; cenganie, zvonenie budíka; rádioprijímač s budíkom; natiahnuť, nastaviť si b. na piatu hodinu; Budík ticho a usilovne tikal, svet sa stal skutočným. [V. Mináč]; Sen, ktorého príbeh vo finále rozťal cengot budíka. [Vč 1983] ▷ zdrob. ↗ budíček
budík, -a m. hodiny s budiacim zariadením, budíček: počuť vyťukávanie budíka (Švant.); zrachotí nástojčivý budík (Kost.)
budíček p. budík
budík i budíček m. strsl, zsl nov. prenosné hodiny so zvukovým zariadením na budenie: Buďík sa mi pohubeu̯, necvendží (Kociha RS); Tento ponikluvaní budíg mán s Pidzburgu, od dvanástého roku sa mi dva rázi pokazil (Brestovany TRN); Jakí podarení budíček sebe doniesov! (V. Rovné BYT); Budíčeg mám na nočnom stolke (Návojovce TOP); buďík (Ľuborča TRČ, Rozbehy SEN); budzíček (Bošáca TRČ)