bohyňa -e -hýň ž. (v mnohobožstve) žen. bytosť spomedzi bohov: b. úrody, b. Venuša;
pren. expr. krásna, vznešená žena
bohyňa -ne bohýň ž.
bohyňa -ne bohýň ž. 1. ▶ v mnohobožstve ženská bytosť spomedzi bohov: grécke, rímske, indické, severské, slovanské bohyne; b. lásky, lovu, úrody; Morena, b. zimy a smrti; okrídlená b. víťazstva Niké; uctievať bohyňu; Čoraz presvedčivejšie zdôrazňujú, že bohyňa s mečom a váhami je stále väčšmi a väčšmi slepá. [LT 1998] 2. expr. ▶ krásna, pôvabná, príťažlivá žena: b. strieborného plátna; maľovať oblé bohyne; športový výkon nohatej bohyne 3. ▶ bytosť polodémonického charakteru
bohyňa p. čarodejnica
čarodejnica žena, ktorá robí čary • bosorka: rozprávky o čarodejniciach, bosorkách • ježibaba: ježibaba z medovníkovej chalúpky • striga (zlá čarodejnica) • kniž. čarodejka • zastar.: vedma • vidma • vedomkyňa: babka mala chýr vedomkyne • veštkyňa • kniž. zried. vedomica • zried. bohyňa • pejor. harpya (o zlostnej žene)
bohyňa, -ne, -hýň ž.
1. v pohanských náboženských predstavách ženská bytosť spomedzi bohov: b. Venuša, b. krásy, lásky, jari, úrody;
pren. bás. o krásnej, pôvabnej, milovanej, niekedy i o prísnej žene: bohyňa si ty vernosti (Sládk.); Stojí tam chmúrne ako bohyňa hnevu. (Tim.) Vy ste žitia môjho koruna. Moja nádhera, moja bohyňa. (Tim.)
2. ľud. čarodejnica, bosorka: To je (stará Srnkuľa) hádam už najchýrnejšia bohyňa. (Jil.);
bohynka, -y, -niek ž. zdrob. nár. divá žena (rozprávková bytosť): Starí ľudia ešte rozprávali, že v húštinách povyše cesty bývajú bohynky. To vraj boli divé ženy. (Janč.)
bogiňa p. bohyňa
bohyňa ž. (bogiňa) 1. veštkyňa; bosorka, čarodejnica: Bohiňe uš pomreli (Papradno PB); Oni mali sedondesát rokí a vereli bohinám a bosorkám (Rudník MYJ); Krava nám vihinula, išli zme g bohiňi, abi nám poraďila (Bánovce n. Bebr.); Mimo ústrešá ín to nemóžem povedat, podme pod ústreš, abi to tá bohina nepočula (Rumanová HLO) F. tota śvekra moja jag bogiňa (Petrovany PRE) - o zlej svokre; taka śi tučna jag bogiňa (Torysa SAB) - veľmi tučná; ňeporichtovana jag bogiňa (Dl. Lúka BAR) - neupravená 2. zsl, už pejor. zlá žena, potvora (i nadávka, zahrešenie): To je velká bohina, strebe, s chlapi drží, dzeci si neopatrí (Brestovany TRN); Jaku bohiňu śi porobiu̯? (Sobrance)
bohyňa ž 1. v polyteizme ženská bytosť spomedzi bohov: Calliope: muza, gmeno gedneg bohynie (VT 1648); w chráme bohyne Diany (SK 1697); musse: bohyne; nympha: wodný bohyna (KS 1763) 2. čarodejnica, veštica: (sú činy) které skrité weci oznámugú; toto slúge bohíňstwj, wessťictwj a babi, které sa ho umeťi držá bohine, wessťice (BN 1790); bohynka ž dem k 1: welike mnostwj bohinek rozkaz gegj wikonat hotowe bili (PT 1796); bohynský príd k 1: hospodj bohynské (KS 1763) pre bohyne P. atpn Bogyna filium Woyzlow (v Gemeri 1277/ 1328)