Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

bohyňa -e -hýň ž. (v mnohobožstve) žen. bytosť spomedzi bohov: b. úrody, b. Venuša;

pren. expr. krásna, vznešená žena

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
bohyňa ‑e ‑hýň ž.

bohyňa -ne bohýň ž.

bohyňa -ne bohýň ž. 1. ▶ v mnohobožstve ženská bytosť spomedzi bohov: grécke, rímske, indické, severské, slovanské bohyne; b. lásky, lovu, úrody; Morena, b. zimy a smrti; okrídlená b. víťazstva Niké; uctievať bohyňu; Čoraz presvedčivejšie zdôrazňujú, že bohyňa s mečom a váhami je stále väčšmi a väčšmi slepá. [LT 1998]
2. expr. ▶ krásna, pôvabná, príťažlivá žena: b. strieborného plátna; maľovať oblé bohyne; športový výkon nohatej bohyne
3.bytosť polodémonického charakteru

-ňa/276105±68 2.15: substantíva ž. N sg. 56482→56473
+24
−8
hovorkyňa/7382 poisťovňa/4360 ňa/3944 Soňa/2212 kuchyňa/1842 bohyňa/1360 baňa/1284 základňa/1192 Ľubovňa/1172 jaskyňa/1159 poslankyňa/1085 sporiteľňa/1057 zástupkyňa/1006 kolegyňa/992 sviňa/945 platňa/861 studňa/819 sudkyňa/794 dielňa/794 ňa/711 (314/21502)

bohyňa p. čarodejnica


čarodejnica žena, ktorá robí čary • bosorka: rozprávky o čarodejniciach, bosorkáchježibaba: ježibaba z medovníkovej chalúpkystriga (zlá čarodejnica) • kniž. čarodejkazastar.: vedmavidmavedomkyňa: babka mala chýr vedomkyneveštkyňakniž. zried. vedomicazried. bohyňapejor. harpya (o zlostnej žene)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

bohyňa, -ne, -hýň ž.

1. v pohanských náboženských predstavách ženská bytosť spomedzi bohov: b. Venuša, b. krásy, lásky, jari, úrody;

pren. bás. o krásnej, pôvabnej, milovanej, niekedy i o prísnej žene: bohyňa si ty vernosti (Sládk.); Stojí tam chmúrne ako bohyňa hnevu. (Tim.) Vy ste žitia môjho koruna. Moja nádhera, moja bohyňa. (Tim.)

2. ľud. čarodejnica, bosorka: To je (stará Srnkuľa) hádam už najchýrnejšia bohyňa. (Jil.);

bohynka, -y, -niek ž. zdrob. nár. divá žena (rozprávková bytosť): Starí ľudia ešte rozprávali, že v húštinách povyše cesty bývajú bohynky. To vraj boli divé ženy. (Janč.)

bogiňa p. bohyňa


bohyňa ž. (bogiňa)
1. veštkyňa; bosorka, čarodejnica: Bohiňe uš pomreli (Papradno PB); Oni mali sedondesát rokí a vereli bohinám a bosorkám (Rudník MYJ); Krava nám vihinula, išli zme g bohiňi, abi nám poraďila (Bánovce n. Bebr.); Mimo ústrešá ín to nemóžem povedat, podme pod ústreš, abi to tá bohina nepočula (Rumanová HLO)
F. tota śvekra moja jag bogiňa (Petrovany PRE) - o zlej svokre; taka śi tučna jag bogiňa (Torysa SAB) - veľmi tučná; ňeporichtovana jag bogiňa (Dl. Lúka BAR) - neupravená
2. zsl, už pejor. zlá žena, potvora (i nadávka, zahrešenie): To je velká bohina, strebe, s chlapi drží, dzeci si neopatrí (Brestovany TRN); Jaku bohiňu śi porobiu̯? (Sobrance)

bohyňa ž
1. v polyteizme ženská bytosť spomedzi bohov: Calliope: muza, gmeno gedneg bohynie (VT 1648); w chráme bohyne Diany (SK 1697); musse: bohyne; nympha: wodný bohyna (KS 1763)
2. čarodejnica, veštica: (sú činy) které skrité weci oznámugú; toto slúge bohíňstwj, wessťictwj a babi, které sa ho umeťi držá bohine, wessťice (BN 1790); bohynka ž dem k 1: welike mnostwj bohinek rozkaz gegj wikonat hotowe bili (PT 1796); bohynský príd k 1: hospodj bohynské (KS 1763) pre bohyne
P. atpn Bogyna filium Woyzlow (v Gemeri 1277/ 1328)

bohyňa
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) bohyňa
G (bez) bohyne
D (k) bohyni
A (vidím) bohyňu
L (o) bohyni
I (s) bohyňou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) bohyne
G (bez) bohýň
D (k) bohyniam
A (vidím) bohyne
L (o) bohyniach
I (s) bohyňami

Zvukové nahrávky niektorých slov

bohov a šesť bohýň dieux et six déesses
bohyne alebo kráľovnej, ktorá de déesse ou de reine qui
šesť bohýň a budú six déesses, et seront
tvár bohyne alebo kráľovnej visage de déesse ou de reine

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu