blahoslavený
I. príd.
1. bibl. kt. zachováva zásady evanjeliovej dokonalosti: b-í chudobní v duchu
2. (v kat. cirkvi) ktorého cirkev pre jeho hrdinské cnosti povýšila na uctievanie veriacimi
3. kniž. hodný úcty, oslávenia: b-á pamiatka sv. Gorazda
II. blahoslavený m. kto sa stal blahoslaveným (význ. 2)
blahoslavený -ného pl. N -ní G -ných m.
blahoslavený -ná -né príd.
blahoslavený1 -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ hodný úcty, zasluhujúci si úctu, chválu, vážnosť, oslavu; syn. chvályhodný, pochválený: blahoslavená pamiatka sv. Gorazda; blahoslavení apoštoli Peter a Pavol úctivý titul; Sto rokov som ťa nevidel, blahoslavený vietor, čo ťa privial. [O. Záhradník]; Nech je blahoslavený ten, čo Bogárov bytík takto pozmenil! [H. Zelinová]; blahoslavení chudobní duchom zachovávajúci zásady evanjeliovej dokonalosti, ↗ i fraz. 2. ▶ (v katolíckej cirkvi) povýšený cirkvou pre hrdinské cnosti na uctievanie veriacimi: vyhlásiť matku Terezu za blahoslavenú; Blahoslavený Emanuel, ktorý mi bol v každom čase na pomoci. [J. Čajak ml.] ◘ fraz. blahoslavení chudobní duchom žijúci v naivnej nevedomosti
blahoslavený2 -ného pl. N -ní m. ▶ veriaci, ktorého katolícka cirkev pre jeho hrdinské cnosti povýšila na uctievanie a nasledovanie veriacimi: zástupy svätých a blahoslavených; pápež vyhlásil šiestich nových blahoslavených
blahoslavený 1. p. posvätný 2 2. p. šťastný
posvätný 1. nábožensky uctievaný, slúžiaci na také uctievanie: posvätné predmety • kultový (obyč. o mimokresťanských kultoch): posvätné, kultové miesta, texty • obradný (týkajúci sa náboženských obradov) • sakrálny • sakramentálny • svätý: posvätné, sväté mesto • hieratický • expr. presvätý
2. vzbudzujúci veľkú vážnosť, úctu; svedčiaci o tom • svätý • expr. presvätý: posvätné, sväté ticho; posvätné, sväté, presväté rúcho • nedotknuteľný • neskl. tabu • tabuový • tabuizovaný (ktorého sa nemožno dotknúť, ktorý nemožno pošpiniť, znevážiť): rodina je posvätná, nedotknuteľná; to je pre mňa tabu; tabuový predmet • neporušiteľný (ktorý nemožno porušiť): neporušiteľný vzťah, sľub • drahý: drahé relikvie • expr. nábožný: pristupovať k niečomu s nábožnou úctou, nábožným obdivom • kniž. blahoslavený: blahoslavená pamiatka
šťastný ktorý je plný šťastia, radosti a spokojnosti; ktorý je prejavom šťastia (op. nešťastný) • šťastlivý: šťastný, šťastlivý výherca • blažený: šťastná, blažená matka; mať na tvári šťastný, blažený úsmev • blaživý • kniž. blahý • poet. zried. preblahý: usínať s blaživým, blahým, preblahým pocitom • radostný • jasavý • expr. plesavý: radostný, jasavý, plesavý smiech • veselý • natešený • rozjasaný • rozjasnený • rozjarený • rozšťastnený: veselá, rozjasaná, rozjarená tvár; láska sa zračí v jeho rozjasnených, rozjarených očiach • kniž. blahoslavený (Kukučín, Smrek) • dobrý • vydarený: šťastný, dobrý, vydarený rok • radostiplný: radostiplné Vianoce • úspešný • požehnaný • priaznivý • žičlivý • expr. svetlý: mať za sebou úspešný deň; po šesťdesiatke prežil ešte pár požehnaných rokov; očakávala priaznivú, svetlú budúcnosť • príjemný: spomínať na príjemné chvíle spoločného života • závideniahodný: závideniahodný osud, život • expr. zlatý: staré zlaté časy, zlatá mladosť • expr.: prešťastný • prešťastlivý (veľmi šťastný)
blahoslavený príd.
1. trochu arch. hodný úcty, chvály: Kosti našich predkov a pradedov blahoslavené v Pánu odpočívajú (Stod.); b-á pamiatka sv. Klimenta (Stod.);
2. trochu arch. šťastný, blažený: Blahoslavený človek, čo sa nemusí tej palice chytiť. (Kuk.) Blahoslavený pastier, ktorý si hvízda pieseň bezhriešnu. (Smrek)
3. cirk. povýšený na prvý stupeň svätosti: b-á Panna Panna Mária; Hľadel na ňu ako na blahoslavenú Pannu (Kuk.) s veľkou úctou
blahoslavený príd. expr. blažený, šťastný: Blahoslavení su, šva choda̋ do kostela (Kameňany REV); Už_e blahoslavení, kec ca len móže na nu pozret (Lukáčovce HLO) F. blahoslavená postávka proci robote! (Brestovany TRN) - najpríjemnejšie je nič nerobiť
blahoslavený príd blažený, oslávený: statek nekdy blahoslaweneg pameti uycza nasseho (ŽILINA 1641); panem sobe býti blahoslavená jeť vec (ASL 1652) je príjemné; tent bude blahoslawenj, kdo lituge hrjchy (KK 1709); blahoslawená Panna Marya (VP 1764); -e prísl dobre, šťastne: blahoslawene čžjnj cyrkew Kristowa, že takych chce miti knezuw (TP 1691); blahoslavene swug žiwot dokonal (BYSTRIČKA 1714); beate: blahoslawene, sstiasstně (WU 1750); -osť ž blaženosť: všecku spravedliwú blahoslavenosť ťi vinšujem (BR 1785); -učký príd expr: beatulus: ssťastliwučky, blahoslawenučky (KS 1763)