Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

blízky bližší príd.

1. kt. je v menšej priestorovej al. časovej vzdialenosti, op. ďaleký: b-e okolie, v b-om meste; v najbližších mesiacoch; B. východ krajiny juhozáp. Ázie

2. spojený rodinnými, priateľskými ap. vzťahmi, op. vzdialený: b. príbuzný; najbližší priatelia dôverní; b. spolupracovník; naše názory sú b-e; sú si b-i

bližšia → košeľa ako kabát;

blízko, blízo

I. prísl. k blízky, op. ďaleko: už sme b.; pristúpiť bližšie; mať k niekomu b.;

blízkosť, blízosť -i ž.

II. blízko -a s. malá vzdialenosť, blízkosť: z b-a i z ďaleka i fraz. zovšadiaľ

III. blízko, blízo predl. s G vyj.

1. malú vzdialenosť, neďaleko: bývať b. hotela

2. časovú bezprostrednosť pred niečím: byť b. smrti

3. blízkosť k istej kvantitatívnej hranici: b. jedného milióna km

IV. čast. takmer, skoro: b. tri milióny; má b. šesťdesiat rokov

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
blízky bližší; blízko, blízo prísl. i predl. s G; blízkosť ‑i ž.
Blízky východ ‑eho ‑u m.; blízkovýchodný

blízky -keho obyč. pl. blízki G blízkych m.

blízky -ka -ke 2. st. bližší príd.

blízky1 -ka -ke 2. st. bližší príd. 1. ▶ nachádzajúci sa v malej priestorovej vzdialenosti; syn. neďaleký; op. ďaleký: b. les; blízke okolie; zájsť do blízkej reštaurácie; ubytovať sa v najbližšom hoteli; opt. b. bod najbližší bod, ktorý sa ostro zobrazí na sietnici zdravého oka; geogr. B. východ územie krajín juhozápadnej Ázie a severovýchodnej Afriky
2. ▶ poukazujúci na krátku časovú vzdialenosť; syn. nadchádzajúci: b. koniec vojny; blízka budúcnosť; blízka perspektíva; v najbližších minútach, hodinách, dňoch; Tešili sa z blízkeho duševného očistenia. [P. Jaroš]; Na najbližšie raňajky bola praženica s cibuľkou. [J. Beňo]; Celkom príjemnú má tvár, blízku tridsiatku na nej vôbec nevidno. [J. C. Hronský]
3. (komu, čomu; čím) ▶ majúci podobné zmýšľanie, názory, stotožňujúci sa, súhlasiaci s niekým, niečím; syn. dôverný, spriaznený: srdcu b. priateľ, známy; generačne, vekom b.; mať b. vzťah k niekomu, k niečomu; skladateľ, autor knihy mi je b.
4. (i komu, čomu; čím) ▶ majúci z väčšej miery spoločné znaky, črty, vlastnosti s iným, približne taký istý; syn. podobný: knihy sú si obsahovo blízke; oba prípady sú blízke; pôvodom blízke jedince; sny blízke skutočnosti; Peter pocítil len čosi veľmi blízke roztrpčeniu. [J. Tužinský]; Na doplnkovej prednáške zistil, že pohrdlivá deva navštevuje blízku špecializáciu. [A. Ferko]
5.ktorý je v bezprostrednom príbuzenskom vzťahu: blízka príbuzná; blízka rodina; dedičmi sú najbližší príbuzní
fraz. bližšia košeľa ako kabát vlastný prospech je prednejší

blízky2 -keho obyč. pl. blízki m.kto je v rodinnom al. úzkom priateľskom vzťahu s niekým: myšlienky na blízkych; navštevovať blízkych; spoliehať sa na blízkych; oslavovať v kruhu blízkych


bližší -šia -šie príd. 1. 2. st. ↗ k blízky1
2.ktorý je istým spôsobom určený, vymedzený; syn. presnejší, podrobnejší: b. pohľad na menový vývoj; bližšia spolupráca s niekým; nálezy bez bližšieho určenia; získať, žiadať bližšie informácie, správy, údaje; konať bez bližšej príčiny; uviesť b. dátum; bližšie označenie výrobku; počuť, povedať, dozvedieť sa niečo bližšie


najbližší1 -šia -šie príd. 1. 3. st. k ▶ ↗ blízky1: hľadať n. bankomat; prísť po najbližšiu odbočku; oddýchnuť si na najbližšom odpočívadle; Krnáč sa ho spýtal, kde je tu najbližšia reštaurácia, a dodal, že tu niekde nablízku často večeriaval. [J. Johanides]
2.ktorý je v bezprostrednom príbuzenskom al. priateľskom vzťahu s niekým: n. príbuzný; n. priateľ; navštívili ho najbližší spolupracovníci; Ako najbližšia rodina sedeli za vrchstolom. [A. Habovštiak]; Nikomu neublížila, a teraz jej takto ublíži najbližšia bytosť. [R. Sloboda]
3.ktorý príde, bude, uskutoční sa ako prvý v poradí, nadchádzajúci, nasledujúci, budúci1: n. víkend má pršať; n. autobus ide o dve hodiny ďalší; aké sú vaše najbližšie plány?; cez najbližšiu prestávku si dáme kávu
fraz. expr. byť srdcu najbližší byť najviac obľúbenýparem. keď je núdza najvyššia/najväčšia, pomoc Božia najbližšia

-ky/1873384±1838 1.61: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 30939→30581
+108
−100
francúzsky/3151 taliansky/1720 rakúsky/1078 španielsky/1074 grécky/950 rímsky/937 blízky/799 nitriansky/716 katolícky/682 európsky/638±17 čínsky/630 švédsky/589 nízky/481 švajčiarsky/443 írsky/410 trenčiansky/397 sovietsky/395 brazílsky/390 dánsky/362 chorvátsky/352 fínsky/317 škótsky/308 (792/13762)

-ky/1873384±1838 1.49: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 68249→68445
+343
−356
krátky/6858→7054
+31
−44
európsky/4667±312 hospodársky/2930 nízky/2689 blízky/2129 úzky/1948 francúzsky/1879 sovietsky/1398 občiansky/1332 čínsky/1117 taliansky/1082 grécky/1076 nitriansky/1034 lekársky/752 rybársky/738 španielsky/711 rímsky/701 (1057/35208)

-ky/1873384±1838 22.49: substantíva (adjektívne) m. živ. N sg. 394→547
+18
−35
blízky/197 Gretzky/197 Krátky/0→153
+18
−35

-y/8672296±14290 1.94: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 281190→281293
+639
−737
krátky/6858→7054
+31
−44
známy/5773 štátny/5482 čierny/5551→5473
+268
−356
správny/5214 biely/5158 krásny/4696 európsky/4667±312 pozitívny/4561 kultúrny/4451 priamy/4247 zvláštny/4208 sociálny/3645 rýchly/3548 prázdny/3437 negatívny/3386 literárny/3026 právny/2932 hospodársky/2930 konkrétny/2890 nízky/2689 reálny/2550 súdny/2509 vážny/2417 špeciálny/2198 blízky/2129 mimoriadny/2028 úzky/1948 francúzsky/1879 normálny/1872 vzácny/1808 aktuálny/1789 miestny/1762 minimálny/1715 mierny/1684 vládny/1632 oficiálny/1612 ideálny/1568 aktívny/1562 individuálny/1526 televízny/1464 sovietsky/1398 maximálny/1343 poriadny/1338 samosprávny/1333 občiansky/1332 slávny/1329 morálny/1318 neznámy/1286 rozsiahly/1276 regionálny/1221 prísny/1174 sexuálny/1121 čínsky/1117 taliansky/1082 profesionálny/1082 grécky/1076 absolútny/1074±19 nesprávny/1036 nitriansky/1034 originálny/1013 folklórny/943 riadny/939 generálny/908 univerzálny/903 náhly/898 intenzívny/893 definitívny/892 centrálny/861 stály/829 atraktívny/807 globálny/782 dokumentárny/782 efektívny/771 optimálny/770 lekársky/752 okrúhly/747 rybársky/738 španielsky/711 jedálny/706 hlúpy/706 rímsky/701 (2074/113152)

-y/8672296±14290 26.12: substantíva (adjektívne) m. živ. N sg. 2366→2297
+530
−306
neznámy/521 známy/325 Čierny/0→306
+398
−214
blízky/197 Gretzky/197 Krátky/0→153
+18
−35
slúžny/139 Prúčny/132 blížny/122 Kútny/101 mŕtvy/632→99
+111
−53
(1/6)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezprostredný 1. ktorý nie je sprostredkovaný • priamy (op. nepriamy) • nesprostredkovanýosobný: bezprostredný, priamy účastník bojov; mať bezprostredný, priamy, nesprostredkovaný, osobný kontakt s niekým; bezprostredná, osobná prítomnosť prezidentakniž. direktný

2. vyznačujúci sa veľkou priestorovou al. časovou blízkosťou, tesnosťou • blízkynajbližší: bezprostredné, blízke, najbližšie okolietesný: v bezprostrednej, tesnej blízkostipriamy: priamy dotykmomentálny: momentálny dojem, momentálna potreba

3. prejavujúci sa prirodzene, nenútene, priamo (o človeku); svedčiaci o tom • priamyúprimný: bezprostredný, priamy, úprimný človekprirodzenýnenútenýnestrojený: prirodzené, nenútené správanie; nenútený, nestrojený úsmevuvoľnený (obyč. o správaní) • srdečnýzastar. prostosrdečnýdomácky (ako doma): domácke ovzdušie


blízky 1. priestorovo al. časovo málo vzdialený (op. ďaleký) • bezprostrednýneďalekýneširoký (op. široký): blízke, bezprostredné, neširoké okolie; blízky, neďaleký lesskorý (časovo blízky): blízka, skorá budúcnosťdohľadný (časovo blízky): v blízkom, dohľadnom časeexpr.: blízučkýblízunký

2. spojený rodinnými, priateľskými vzťahmi, spoločným pôvodom, spoločnými vlastnosťami a pod. (op. vzdialený) • neďalekýpokrvný: blízka, neďaleká rodina; blízky, pokrvný príbuznýdôverný: dôverný priateľsympatický (vyvolávajúci náklonnosť): je mi sympatická od prvej chvílepríbuznýspriaznenýspríbuznený: príbuzné kultúry; príbuzné, spriaznené povahy; spriaznené, spríbuznené dušesesterskýbratský: sesterská organizácia, bratský národpodobný: naše názory sú si blízke, podobné (op. rozdielne, odlišné) • bezprostrednýtesnýúzkypriamy (veľmi blízky): bezprostredný, tesný, úzky, priamy vzťah, kontaktexpr.: blízučkýblízunkýblízulinký


dôverný 1. ktorý má dôveru; vzbudzujúci dôveru; svedčiaci o dôvere • blízkyzried. dôveryplný: dôverný, blízky priateľ; dôverná, dôveryplná osobaintímnysúkromnýosobný (týkajúci sa intimity, súkromia): intímne prostredie; intímne, súkromné, osobné vecifamiliárnyrodinný (bezprostredný, ako doma, v rodine): familiárna, rodinná atmosféra; familiárne oslovenieodb. hypokoristický (o slovách)

2. na verejnosti nerozšírený, prístupný iba zasvätencom • tajnýneverejný (op. verejný): dôverné, tajné informácie; dôverný, neverejný spisdiskrétny: diskrétny rozhovor


našský príznačný pre nás ako príslušníkov istého národa, istej spoločenskej vrstvy, ako obyvateľov istého územia; príznačný pre kraj, národ, z ktorého pochádzame (op. cudzí) • domácitunajší: sami si vyriešime našské, domáce problémy; zďaleka sme rozoznali domáce, tunajšie kroje; Poznáš dobre tunajšie pomery?náš: najlepšie sú našské, naše odrody viničablízky (obyč. o človeku): to pochopia iba našskí, blízki ľudiarodný (týkajúci sa miesta nášho narodenia): krása rodného krajanárodný (týkajúci sa nášho národa; op. inonárodný): špecifické vlastnosti našskej, národnej kultúrysvojskýsvoj: ľudia v dedine najlepšie rozumejú svojským, svojim mravom, zvykom


nedávny vyskytujúci sa v neveľkej časovej vzdialenosti, nie (príliš) dávny (op. dávny, vzdialený, ďaleký) • blízkyneďaleký: spomínam na nedávnu, blízku minulosť; oživiť si nedávne, neďaleké udalostivčerajší


okolitý ktorý sa vyskytuje okolo niečoho al. v blízkosti niečoho • zastar. okolný: okolité, okolné vrchy; okolitý, okolný svetsusedný (nachádzajúci sa v susedstve): okolité, susedné štáty; susedné chalupyblízky (nachádzajúci sa v blízkom okolí): okolité, blízke predmetyvonkajší: vonkajší svet


podobný približne taký istý, s prevahou spoločných, zhodných vlastností, čŕt, znakov (op. odlišný, rozdielny) • obdobnýanalogický: podobný, obdobný prípad; mať podobné, obdobné skúsenosti; analogický postuppríbuznýblízky (z hľadiska pôvodu, obsahu a pod.): príbuzné, blízke jazyky; príbuzné, blízke odbory, študijné disciplínyspriaznenýspríbuznený (duševne, zmýšľaním podobný): spriaznené, spríbuznené dušepodanýpodatý (na niekoho): je podaný, podatý na otcarovnakýzhodný (majúci úplne totožné vlastnosti, znaky): zažila som podobnú, rovnakú situáciu; naše pocity sú podobné, zhodnéporovnateľný (ktorý možno porovnávať s iným na základe podobnosti): porovnateľné pojmy, porovnateľné príklady


príbuzný 1. spojený rodinnými zväzkami • spríbuznený: príbuzné, spríbuznené rodinyzastaráv. spriaznený: spriaznené rody

2. majúci veľa spoločných vlastností s iným (op. rozdielny, odlišný) • blízky (op. vzdialený): príbuzný, blízky študijný odbor; príbuzné, blízke kultúrypodobný: mať s niekým podobné názorytrocha expr.: pokrvnýbratský (majúci spoločný pôvod): pokrvné, bratské slovanské národyspriaznenýspríbuznený (príbuzný zmýšľaním, duševne príbuzný): spriaznené, spríbuznené dušehovor. porodinený

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

blízky, 2. st. bližší príd.

1. priestorovo málo vzdialený: v b-om lese, v najbližšej dedine;

2. časovo nie vzdialený, skorý, bezprostredný: v b-om čase, v najbližšom čase, v najbližších dňoch, v b-ej budúcnosti;

3. majúci rodinný al. priateľský pomer k niekomu, príbuzný, milý, dôverný, sympatický: b. príbuzný, b. priateľ; mať k niekomu b. vzťah, pomer

naši najbližší príbuzní; byť b. niekomu byť s niekým v dôvernom priateľstve, pomere; bližšia košeľa ako kabát (prísl.) vlastný záujem je prednejší ako cudzí;

4. podobný: b. farbou, obsahom;

blízkosť, -ti ž.: v bezprostrednej b-i, v b-i niekoho, niečoho blízko

blízky príd.
1. neďaleký, nachádzajúci sa v malej vzdialenosti od niečoho (priestorovo): Salli zme si pon najblišší strom a naobeduvali zme sa (Brestovany TRN)
F. blišá košela ako kabát (Ochtiná ROŽ) - vlastný záujem má prednosť
2. časovo nie ďaleký, nasledujúci: Jag bul najbľiši tarch, ta poradzil mi śe zo staru (Sečovce TRB)
3. spojený príbuzenskými vzťahmi: Na kršťeňia sa roďinka bľišia povolala, kmotrovci (Devičie KRU); To sa posielalo aj bliššej roďiňe (V. Maňa VRB); Ta šag mi bľiža rodzina, ti o tim ňeznaš? (Hatalov MCH); blíská rodzina (Bošáca TRČ)

blízky príd
1. priestorovo málo vzdialený, neďaleký; bezprostredný: zaty w susedstwi bliskom biwagiczi (s. l. 1761); vicinus: súsedsky, blísky, bliskó ležjcy, stogjcy (KS 1763); kaďe najbližšá bila cesta (BR 1785) najkratšia
F. bližssj kossula než kabat (SiN 1678) prednejší je vlastný záujem
2. majúci rodinný al. priateľský pomer k niekomu, príbuzný: blisky ani daleky pritel (JELŠAVA 1597); nykdo giny blyssy nebil mimo Dure Kasse (MARTIN 1654); pratela blysseho nemam od was (JASENICA 1710); -osť ž k 2: podle pokrwnostj a bliskosti prytelstwa hlasy se k tomuto gruntu (ŽILINA 1660); hofierstvo gedno spoločné vedle blizskosti vimenil (PRÍBOVCE 1739)

blízky
mužský rod, životné, jednotné číslo, adjektívna paradigma
N (jeden) blízky
G (bez) blízkeho
D (k) blízkemu
A (vidím) blízkeho
L (o) blízkom
I (s) blízkym
mužský rod, životné, množné číslo, adjektívna paradigma
N (dvaja) blízki
G (bez) blízkych
D (k) blízkym
A (vidím) blízkych
L (o) blízkych
I (s) blízkymi

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo v blízkej budúcnosti ou dans un proche avenir
bez rodiny a blízkych sans famille, sans proches
blízkeho lesa, kde sme la forêt voisine nous avons
čo je ohrozené blízkym qui est menacé de
do blízkeho lesa, kde dans la forêt voisine
jeho pád je blízky sa chute est proche
rodiny a blízkych príbuzných famille, sans proches parents
rozoznateľnú a blízku tvár visage reconnaissable et familier
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu