balkánsky -ka -ke príd.
balkánsky -ka -ke príd. 1. ▶ súvisiaci s Balkánom, s Balkáncami; pochádzajúci z Balkánu: balkánske krajiny, štáty; balkánski Slovania; balkánske jedlá; balkánska dychovka; b. konflikt; geogr. B. polostrov; lingv. b. jazykový zväz geneticky nerovnorodé jazyky Balkánskeho polostrova, ktoré majú isté črty spoločné ako výsledok blízkeho historického a kultúrneho vývinu; hist. balkánske vojny 1912 – 1913 dva vojnové konflikty, v ktorých sa dovŕšil boj balkánskych národov proti tureckej nadvláde; potrav. b. syr slaný tvarohovitý syr pôvodne vyrábaný v balkánskych krajinách 2. polit. ▶ plný nepokoja a rozbrojov, nestabilný, nejednotný, rozdrobený: balkánske pomery; ísť balkánskou cestou (o politickom vývoji) byť sprevádzaný konfliktmi, rozbrojmi, zasahovaním zahraničných mocností a pod.
balkánsky príd. ‹VM› týkajúci sa Balkánu: b-e štáty; b-i Slovania; lingv. b. jazykový zväz geneticky nesúrodé jazyky Balkánskeho polostrova majúce isté spoločné črty (balkanizmy) ako výsledok konvergentného historického a kultúrneho vývinu; hist. b-e vojny v rokoch 1912 – 1913; potrav. b. syr slaný tvarohovitý syr (pôvodne vyrábaný v balkánskych krajinách)
Balkán, -u m. kontinentálny polostrov v juhovýchodnej Európe;
Balkánec, -nca m. obyvateľ Balkánu;
balkánsky príd.: B. polostrov, b-i Slovania; pren. polit. zastar. b-e pomery neisté, nepokojné (ako na Balkáne)