babylonský príd.
● b-á veža vys. stavba
babylonský -ká -ké príd.
babylonský -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s Babylonom, s Babyloniou, starovekým mestom a ríšou v Mezopotámii, súvisiaci s Babylončanmi: b. patriarcha, kráľ; b. jazyk; babylonská civilizácia; b. rok mal pôvodne 360 dní; babylonská veža (podľa Starého zákona) veža, ktorá mala siahať do neba, ale pri jej stavbe sa ľuďom poplietli jazyky; babylonské zajatie, vyhnanstvo (podľa Tóry a Starého zákona) 40-ročné obdobie núteného pobytu Židov v Babylonii v 5. stor. pred n. l.; hist. Babylonská ríša staroveká ríša (2. tisícročie pred n. l.) v Mezopotámii na strednom toku riek Eufrat a Tigris, Babylonia 2. zried. ▶ ktorý je bez poriadku, zmätený, chaotický: babylonská reč nezrozumiteľná; babylonská mätež jazykov; Kto by bol kedy povedal, že babylonské popletenie jazykov bude utkané zo samých eufemizmov? [DF 2002] ◘ fraz. babylonský zmätok/chaos veľký
babylonský príd. ‹VM›
1. týkajúci sa Babylonu, Babylonie (starovekého mesta a ríše v Mezopotámii): b-á veža (podľa biblického podania) veža siahajúca do neba; pren. expr. vysoká stavba; b-é zajatie Židov v Babylonii po dobytí Jeruzalema Nebukadnesarom II.; pren. poroba národa
2. zried. zmätený, neusporiadaný: b-á reč nezrozumiteľná; b-é zmätenie jazykov fabulačný pokus o výklad rôznosti a mnohosti jazykov
Babylon, -u m. mesto v starovekej Mezopotámii, Bábel;
pren. hovor. babylon zmätok, chaos, neporiadok;
babylonský príd.: b-á veža pri stavbe ktorej sa vraj starovekým ľuďom poplietli jazyky (podľa biblie); žart. b. zmätok veľký